Cesta na juh, za hudbou

Tak sa mi konečne podarilo dostať sa na pár dní mimo univerzitu. Vďačím za to dvojdňovej októbrovej prestávke (také mini prázdniny) spojenej s víkendom. Spolu s mojimi medzinárodnými priateľmi sme sa dlho rozhodovali, kam vyraziť. Nakoniec zvíťazil návrh pozrieť sa do hlavného mesta štátu Tennessee, Nashville. Mesto nás lákalo svojou hudobnou históriou aj prítomnosťou, tak sme požičali auto a hurá na cestu. Zarezervoval som malé auto, ale v požičovni ma (milo) prekvapili s tým že žiadne malé nemajú, tak sme vyrazili na cestu v takom podivnom hybride medzi kompaktným a SUV autom (Dodge Caliber). Čo sa týka druhého auta, tak to bola skutočne luxusná jazda, moji španielskí priatelia si totiž kúpili starý Lincoln Town Car, veľký a pohodlný (ale aj benzínožravý) krížnik ciest.

Moji španielski kolegovia cestovali naozaj štýlovo

Cesta viedla cez Indianapolis, Lousville a celý štát Kentucky. Mimochodom, toto bola moja prvá skúsenosť spoza volantu v USA. Oproti Európe tu sú síce nejaké odchýlky v dopravných pravidlách, ale dá sa na to rýchlo zvyknúť. Väčšina našej cesty viedla po diaľniciach, ktoré majú kvalitný povrch a aj dopravné značenie. Doprava bola celkom hustá u veľkých miest, inak ale cesta prebiehala celkom plynulo. Čo ma zaujalo, ako sa tu (ne)dodržuje rýchlostný limit. Na diaľnici je to väčšinou 70 mph (112 km/h, závisí od štátu), ale prakticky každý išiel o 10 míľ naviac. A to preto že do tých 10 míľ sa to ticho toleruje, ale nikto si nedovolil ísť rýchlejšie pretože policajti tu sú veľmi nekompromisní a majú skutočný rešpekt (pozdravujem slovenských dopravákov :). Aj vodiči sa mi zdali viac ohľaduplní, ale samozrejme magori za volantom sú všade a na pár takých sme narazili.

Music City Hostel

Cesta trvala skoro 6 hodín (bolo to tam "len" 550km) sme konečne dorazili do cieľa. Bola už polnoc, tak sme sa išli hneď ubytovať. Hostel ma príjemne prekvapil, personál a aj ostatní nájomníci boli skvelí. Pred hostelom sa každú noc družne sedelo, hralo na gitare a rozprávalo (a samozrejme aj pilo). Asi polovica ľudí boli muzikanti, takže o zábavu bolo postarané. Akurát sa človek veľmi nevyspal, pretože toto miesto žilo nonstop, vo dne v noci a stále niekto prichádzal a odchádzal. Ale to bola daň za skvelú zábavu a ľudí čo som tu postretal. Boli zo všetkých kútov sveta, takže o to viac ma prekvapil jeden chlapík, čo o sebe povedal že je z Českej republiky a študoval takisto v Brne, tú istú univerzitu ako ja. Svet je nakoniec naozaj malý :).

Broadway

Tootsie's

Síce sme boli unavení po 6 hodinovej ceste, ale ani to nám nezabránilo hneď prvú noc navštíviť najznámejšiu ulicu v Nashville, nazvanú príhodne Broadway. Celá ulica je lemovaná hudobnými klubmi a barmi (volajú ich tu honky-tonk bars), v ktorých neustále hrá živá hudba. Nashville je síce hlavné mesto country hudby, ale dosť sa hral aj rock a pop. Veľa hviezd (nielen) country hudby začínalo svoju kariéru v týchto baroch a občas tu aj vystupujú (napr. známym barom je Tootsie's). Atmosféra v týchto baroch je jedinečná, akurát mi časom začalo liezť na nervy skoro všade chceli ľudia aby im zahrali "Sweet home Alabama" :).

Každú noc to tu žilo skoro až do rána

Honorár pre hudobníkov pochádzal výhradne od publika, takže každú chvíľu niekto z kapely vbehol medzi ľudí utŕžiť nejaký ten dolár a prehodiť pár slov. Vonku na ulici to vyzeralo tiež podobne s množstvom muzikantov hrajúcich len tak na ulici (samozrejme tiež snažiac sa zarobiť nejaký ten cent), takže aj o tretej ráno, keď zatvárali bary, bola ulica stále plná ľudi. Cez deň to tam bolo trochu pokojnejšie, ale v každej kaviarni museli mať živú hudbu. Na konci ulice sa tiež nachádza Bridgestone Arena, ktorá hostí významné športové podujatia, nám hokejovo založeným Slovákom asi najviac povie, že ide aj o základňu tímu Nashville Predators.

Centrum, nedaľeko Broadway

Východná časť mesta

Inak centrum Nashvillu nie je až tak veľké, s pár mrakodrapmi, ale je veľmi priestranné so širokými ulicami. Oproti takému Chicagu to je dosť rozdiel, tam bolo všetko viac pri sebe. Mimo centra mestu dominujú pamätníky z druhej svetovej vojny (ako aj z kórejskej, či americkej občianskej vojny).

Pamätníky sú pekne spracované, ale veľmi sa mi to nepáčilo, pripadalo mi to že oslavujú vojnu ako niečo strašne šľachetné. Ďalej všetky tie pamätníky boli vystavané v štýle antickej architektúry, čo mi takisto veľmi do amerického mesta nepasovalo. Vrcholom antickej architektúry tu je presná kópia gréckeho Parthenónu v Aténach, ktorú vybudovali v 30.rokoch minulého storočia. Toto miesto ale malo zvláštnu atmosféru, možno preto že sme ho navštívili v noci a hral tam jeden pán na gitaru, len tak sám pre seba. Aj vďaka týmto pamiatkam sa niekedy Nashville prezýva ako "Atény Juhu".

Parthenon a osamelý hráč

Zombies :)

Dyne, dyne a zas dyne...

Ďalšie potulky mestom nás zaviedli na farmársky trh, kde beztak predávali samé dyne :). Museli sme vyskúšať aj miestnu špecialitu, ktorou je "Pulled Pork", čo je niečo také ako bravčové mäso, ktoré sa pomaly griluje tak dlho, až je možné z neho "vyťahovať" kúsky mäsa ako dlhé špagety. Bolo to celkom dobré, len strašne mastné. Zrovna počas nášho pobytu sa tam konal aj taký mini-Oktoberfest v miestnej nemeckej štvrti, ale to pre Európana nebolo nič zaujímavé, vidieť chlapíkov v kožených nohaviciach ako slopú pivo z tuplákov :). Čo bolo zaujímavejšie bol Zombie Walk. Stovky ľudí oblečených a namaskovaných ako zombie kráčalo stredom mesta (údajne to mal byť nejaký pochod pre charitu) čo bolo celkom zábavné, lebo niektoré kostýmy boli naozaj strašidelné. Nakoniec sme ale zase skončili na "hlavnej" ulici Broadway.

Grand Ole Opry House - miesto kde je country doma :)

Posledný deň sme sa rozhodli stráviť v hudobnom údolí ("Music Valley"), ktoré leží cca 10km od mesta. Nachádza sa tu plno múzeí hudby, obchodov so suvenírmi a hlavným lákadlom je Grand Ole Opry House, kde sa už nepretržite 50 rokov každý týždeň konajú country koncerty a vystupujú najväčšie hviezdy country hudby. Medzi hudobným údolím a centrom mesta, ktoré sú prepojené riekou Cumberland, premáva loď zvaná Music City Queen. Môžete si predstaviť čo asi hrajú na palube :).

Aj Elvisa sme stretli :)

Celkovo na mňa Nashville veľmi silno zapôsobilo svojou (nielen) hudobnou atmosférou, pohodovými ľuďmi (teda až na tých otravných žobrákov čo si vymýšľajú srdcervúce príbehy ako im celý svet ublížil len aby ste im hodili nejaký ten dolár na alkohol a cigarety), peknými pamiatkami v centre mesta a v okolí a aj ubytovaním v hostelu, ktoré bolo nad moje očakávania. Veľmi sa nám nechcelo odchádzať, ale končiace sa prázdniny a ubývajúce peniaze (ono sa tu ľahko dá utratiť strašne veľa :) nás donútili k ústupu. Tak sme nakúpili nejaké suveníry hor sa naspäť na šesťhodinovú cestu domov, avšak tentokrát nie nonstop. Ďalšia zastávka - Mamutia jaskyňa v Kentucky.


Zdravím z Tennessee
Juro


PS: po návrate sme všetci odsúhlasili že čoskoro sa do Nashville vyberieme znovu :)

Veterné mesto

Cesta do Chicaga

 ...tak presne takúto má prezývku najväčšie mesto na stredovýchode USA, Chicago. A je viac než pravdivá, pri mojej prvej návšteve tohto mesta naozaj fúkal taký silný vietor, že skoro zrážal ľudí na kolená. Je to dané polohou vo vnútrozemí a hneď pri Michiganskom jazere, ktoré je súčasťou amerických Veľkých jazier, takže počasie tu je naozaj veľmi premenlivé.Toto bola moja druhá návšteva Chicaga, a zase som mal to "šťastie" na chladné, daždivé počasie. Tentokrát sa ale poobede vyčasilo a nakoniec bolo aj celkom pekne.

Pohľad na centrum Chicaga z John Hancock Center

Willis Tower

Už pri príjazde do mesta je z diaľky vidieť panoráma mesta, ktorú tvoria mrakodrapy. Toto je asi najviac charakteristická črta všetkých amerických miest, v ktorých sa centrá budujú do výšky. Chicago sa môže pýšiť najvyššou budovou v Severnej Amerike, ktorou je Willis Tower (toto prvenstvo si ale neudrží dlho, pretože v New Yorku práve stavajú WTC One ako náhradu za zničené dvojičky WTC a ktorý má mať 541m). Možno že ju skôr poznáte pod názvom Sears Tower, pretože toto meno mal dlho od svojho vzniku až do doby keď ho prevzala iná spoločnosť. Má 442m (s anténou dokonca 527m) a 108 poschodí. Na 103. poschodí je pripravená vyhliadka pre verejnosť, ktorá sa volá Skydeck. Poskytuje naozaj nádherný výhľad na celé mesto a zaujímavosťou sú sklené boxy, ktoré umožňujú akoby "vyjsť" z mrakodrapu a stojíte len na hrubom skle, takže je to len pre tých čo sa neboja výšok :).

Nič len sklo a pod vami 440m priepasť - to je SkyDeck

Druhou najvyššou budovou je Trump Tower (423m), ale zaujímavejšou je John Hancock Center, kde je tiež vyhliadka prístupná pre verejnosť spojená s najvyššie položeným barom v meste. Pretože tento mrakodrap stojí viac na severe mesta, poskytuje krásny výhľad na celé centrum. Aj napriek nižšej výške (388m) si dovolím tvrdiť, že výhľad bol lepši ako z Willis Tower. A človek si mohol posedieť v tej výške s pivom v ruke :).

Veľká Marilyn :)

Mesto samozrejme nie sú len mrakodrapy, je tu aj plno iných atrakcií. Pre priaznivcov nakupovania tu je Michigan Street, čo je niekoľko km dlhá ulica plná obchodov so značkovým tovarom, od oblečenia až po autá. Pre mňa chudobného študenta zostalo len pri prezeraní výkladov a kúpa zopár lacných suvenírov, prípadne fotenie popri obrovskej Marilyn Monroe :). Priamo v centre (ktoré tu volajú "The Loop", čiže "Slučka", lebo je obkolesená nadzemnou železnicou) sa nachádza finančná štvrť (ktorá je dosť nezaujímavá) a takisto divadelná štvrť (ktorá je už viacej zaujímavá). Centrum je predelené riekou Chicago a pre mňa osobne sa asi zdala viac zaujímavá severná časť s Michigan Street a množstvom reštaurácií s jedlom v chicagskom štýle.

Nadievaná pizza v chicagskom štýle

Do jednej takej sme sa zastavili. Volala sa Giordano Pizzeria a náš papierový turistický sprievodca sľuboval jednu z najlepších pizz na celom svete. A mal pravdu, ich špecialita zvaná "stuffed pizza" (niečo ako nadievaná pizza) bola naozaj veľmi dobrá, len bola strašne veľká a ani vo štvorici sme ju nedokázali celú zjesť.

..a malá momentka pri nej

"Fazuľa"

Millenium park

Kto túži po oddychu, tak na juh od centra sa nachádza Millenium park plný zelene, pódií pre rôzne vystúpenia a jedno zaujímavou atrakciou, ktorú tu volajú Chicago Bean (chicagská fazuľa). Je to vlastne jedno veľké vyleštené zrkadlo v tvare fazule (ono by to podľa návrhu mal byť oblak, ale všetci to nazývajú fazuľou), ktoré krásne odráža a deformuje panorámu mesta a človek musí mať naozaj ostré lakte aby sa pomedzi ostatných turistov pretlačil až nej. Ale keďže počas mojej návštevy bolo škaredé počasie a dost málo ľudí v parku, tak to nebol až taký probém


Na juh od parku sa nachádzajú múzeá, od umenia cez prírodovedu až po technické múzeum. Bohužiaľ, zase mi nevyšiel čas navštíviť ich, takže možno nabudúce. Ono celkovo, pre takéto veľké mesto je jeden deň na návštevu strašne málo, lebo tu je plno ďalších atrakcií. Spomeniem napr. Navy Pier, veľké mólo vybiehajúce do Michiganského jazera so zábavným parkom, reštauráciami a množstvom kotviacich lodí. Ďalej United Center, ktoré hostí významné športové podujatia ako zápasy NHL a NBA. Mesto je veľké, ale je tu dobre fungujúci systém verejnej prepravy pozostávajúci z metra (podzemného aj nadzemného) a autobusov.

Nadzemka

Naozaj dbajú o bezpečnost detí :)

Sú tu ale aj tienisté stránky takéhoto obrovského mesta. Jednou z nich je vysoká kriminalita. Centrum je ešte celkom bezpečné, ale ďalej od centra v istých štvrtiach by som v noci sám nešiel ani s nabitou brokovnicou. Ďalej sú tu vidieť obrovské sociálne rozdiely, keď hneď vedľa 5-hviezdičkových hotelov vidíte žobrákov spiacich na zemi, alebo spievajúcich a snažiacich sa uchmatnúť nejaký ten cent. No a treba spomenúť aj šialenú premávku v meste, kde všetci po sebe vytrubujú a hlavne taxikári naozaj jazdia ako hovädá (jeden ma skoro zrazil na prechode keď som mal zelenú). Takže, do centra radšej bez auta.



Je tu ešte mnoho čo by sa dalo popísať o tomto meste (napr. zaujímavá história a mafiánske príbehy), ale to už sem písať nebudem, kto chce nech si prečíta. Z Lafayette sú to len dve hodinky cesty, takže dúfam že sa do Chicaga niekedy dostanem aj na dlhší čas. Chcelo by to vyskúšať nočný život a preskúmať ďalšie atrakcie čo sa všetko nedá stihnúť počas krátkej návštevy.

Tak zas niekedy nabudúce, možno zase z Chicaga :)


Juro