Zdravím zase z Ameriky! Síce je to už skoro dva týždne čo som tu, ale bol som tak pracovne vyťažený že som ani nemal čas sa prispôsobiť zmene času a prostredia, nieto ešte blogovať. Tých pár dní doma uplynulo naozaj rýchlo, myslím ale že som toho postíhal dosť (hlavne moja pečeň toho stihla dosť :). Rodina a priatelia mi pripravili krásne chvíle až sa mi ani nechcelo odchádzať (týmto pozdravujem moje "sestričky" ;). Ale nedalo sa nič robiť, na pár rokov som si zvolil život za veľkou mlákou takže bolo treba sa vrátiť.
Tentokrát som mal cestu spestrenú plánovanou zastávkou v Barcelone. Založil som síce tento blog s tým že budem písať hlavne o Amerike, ale snáď mi odpustíte keď napíšem niečo aj o Španielsku :). Úmysel ísť do Barcelony sa zrodil pri hľadaní čo najlacnejších leteniek na cestu cez oceán. Keďže ani teraz nemám potuchy kedy sa zase vrátim na Slovensko, tak som sa rozhodol kúpiť jednosmernú letenku. A tu vyvstal problém s veľkými leteckými spoločnosťami pretože ich jednosmerné (prípadne otvorené spiatočné) letenky sa ukázali v niektorých prípadoch ešte drahšie ako klasické spiatočné. Našiel som však let s Pakistan International Airlines, ktorý stál ďaleko menej ($400) oproti ponukám iných leteckých spoločností. Slovo "Pakistan" v názve spoločnosti síce nevzbudzovalo vo mne dôveru, ale nakoniec som sa rozhodol, že to skúsim. No a keďže jediné európske letisko cez ktoré lietajú do USA je práve Barcelona, tak to bol dôvod prečo som sa tam ocitol.
 |
| Prílet do Barcelony |
Stačilo už len dopraviť sa z Viedne do Barcelony. Na to som si zvolil low-cost spoločnosť FlyNIKI a let s nimi bol pohodový, letušky príjemné, akurát mi nechceli vziať môj malý kufor do lietadla, že bol príliš ťažký (zaujímavé že Pakistanci s tým potom problémy nemali :). Po pristátí som hneď smeroval do centra mesta, kde som mal rezervovaný hostel. Barcelona má veľmi dobré spojenie letiska s centrom (pretože letisko je dosť ďaleko od centra), služba Aerobús operuje v 10-minútových intervaloch a spiatočná cesta stála 9€. Takže som sa ocitol priamo v centre, v Plaza Catalunya. Hostel som mal kúsok odtiaľ a mal som trochu problémy ho nájsť, sídlil v historickej budove kde je zakázané dávať veľké billboardy a nápisy, takže hotel prezradila až malá ceduľka za oknom. Hostel bol príjemný, čistý, nebolo tam skoro nikoho (Barcelona v zime nie je veru cieľ mnohých turistov) a chlapík na recepcii bol veľmi nápomocný s tým kam sa vybrať a čo prezrieť v krátkom čase (mal som iba jeden večer na prehliadku mesta).
  |
| La Sagrada Familia |
Veľa som sa teda v hoteli nezdržoval a vyrazil hneď do mesta. Hlavnou dominantou mesta je stále nedokončená bazilika La Sagrada Familia od známeho acrhitekta Antonia Gaudího. Budova je to naozaj impresívna, v zaujímavom neo-gotickom štýle. Výstavba začala v roku 1882 a hovorí sa že ešte tak 20 až 25 rokov potrvá než ju dokončia. Bohužiaľ som nemal veľa času na prehliadku aj zvnútra, lebo som chcel vidieť aj niečo iné.
 |
| La Rambla |
Od hostelu som to mal kúsok k hlavnej tepne mesta, La Rambla. Je to široká ulica plná reštaurácií, obchodíkov a pouličných umelcov (a v noci aj prostitútok:). Vedie priamo do prístavu ku Kolumbovej soche, ktorá sa týči nad prístavom. Bolo tu trochu menej ľudí, lebo bolo zrovna 6.januára, čo sú Traja králi a väčšina Španielov tento sviatok trávila doma. Bola tu krásna vianočná výzdoba, a čo ma prekvapilo tak v strede Plaza Catalunya bolo spravené veľké kryté klzisko, čo mi tam teda moc nepasovalo, lebo teplota aj v noci bola príjemných 15°C. Potom som sa už len túlal gotickou časťou mesta kde bolo veľa budov postavených ešte počas stredoveku, hlavne kostoly. Uličky tu boli tak úzke, že keď som rozpažil tak som sa dotkol domov na oboch stranách.
 | |
| Koniec Rambly a vzadu Kolumbova socha |
 |
| Uličky v gotickej štvrti |
Mesto je to teda veľmi pekné, ľutoval som toho že som nemohol zostať dlhší čas. Chcel som napríklad pozrieť aj svetoznámy Camp Nou, domov futbalového tímu FC Barcelona, prípadne stráviť viac času v prístavu a na plážach v okolí. Tak možno nabudúce, ale nie len na jeden deň a nie sám. Nie je to ono chodiť po neznámom meste len tak sám, síce môžete ísť kam chcete, ale po čase to človeka prestane baviť a hlavne taká večera osamote v reštaurácii nie je to pravé orechové.
 |
| Prístav |
Takže na druhý deň ráno už som išiel smer letisko a Amerika. Ako som povedal, vybral som si služby Pakistan International Airlines (PIA). Lietadlo malo hodinové meškanie, pretože prilietalo z Karáčí v Pakistane a v Barcelone malo len medzipristátie. Ľutoval som cestujúcich z Pakistanu, pretože ich vyhnali z lietadla aby absolvovali extra bezpečnostnú prehliadku, ktorá bola dosť zdĺhavá a otravná, dokonca po mne "bezpečák" chcel aby som aj notebook zapol. Asi aby sa presvedčil že to nie je umne vyrobená semtexova skulptúra :). Samozrejme že toto všetko bolo kvôli Američanom ktorí asi majú isté obavy z lietadla plného Pakistancov :). Inak ale na PIA nemám krivého slova, personál bol veľmi ochotný, lietadlo nové, takže som nemal obavy že niekde havarujeme :) Len tak pre zaujímavosť, PIA bola prvou spoločnosťou ktorá nakúpila nové Boeingy 777. Let bol pokojný, a so službami som bol spokojný, až na to že nepodávali alkohol ale to som tak nejak tušil dopredu, keďže sa jedná o moslimov. Mimochodom, než sme vzlietli tak na videu pustili nejakú modlitbu z Koránu, asi aby nás Alah počas nášho letu ochraňoval :). Nečakal som že to poviem, ale túto leteckú spoločnosť môžem odporučiť, je vidieť že sa Pakistanci takto snažia ukázať pred zvyškom sveta v tom najlepšom svetle.
 |
| Boeing 777 pakistanských aeroliniek v plnej kráse |
Chicago ma privítalo ako obvykle, teda ošklivým a studeným počasím a neskutočne dlhou radou pri imigračnej kontrole. Tá prebiehala veselšie ako obvykle, pretože colník bol americký Poliak, tak sme aj prehodili pár slov v rodnej reči. Hlavne ho zaujímalo, či veziem nejakú borovičku alebo slivovicu :). Potom už len "pár" kilometrov (okolo 250km) do West Lafayette autobusom a konečne som si mohol trochu odpočinúť.
Toho odpočinku bolo ale veľmi málo, lebo nasledovalo pracovné šialenstvo s dokončovaním projektov a výskumných článkov, lebo 17.januára bola deadline asi najprestížnejšej konferencie o počítačovej grafike, SIGGRAPH 2012. Robil som na dvoch projektoch, jeden sme dobrovoľne odpískali lebo sa nám nezdal dosť dobrý, ale druhý sme dotiahli do úspešného konca. Tempo bolo veľmi vysoké, do pracovne som prichádzal o ôsmej ráno a odchádzal o štvrtej ráno :). Spánku som si teda moc neužil, našťastie už to mám za sebou a môžem sa koncentrovať na nový semester.
Čo sa počasia týka, je to ako na hojdačke - chvíľu je +10°C a prší a na druhý deň -10°C a sneží. Snehu nám tu napadalo naozaj poriadne, ale to nie je nič načo by som nebol zvyknutý. Horší je mrazivý vietor, jednu noc sme tu mali -15°C ale skombinované s tým vetriskom sa zdalo že je aj tridsať pod nulou. Dúfam že sa nebude opakovať minulý rok, keď tu tých tridsať pod nulou naozaj mali :) Tak sa aspoň pozrite na fotky ako to tu v zime vyzerá.
 |
| Toto teraz vidím keď sa pozriem z okna svojho bytu |
Tak to je asi všetko čo som mal teraz na srdci, som veľmi zvedavý čo nový semester prinesie, či budem mať aj čas niekde cestovať a či a kedy sa dostanem zase domov. Skôr ako cez leto to ale určite nebude.
Tak sa v tom srdci Európy majte dobre.
Juro
