Basketbal & NBA

Ešte predtým než som odišiel do USA som si dal za cieľ navštíviť aspoň po jednom zápase z tu najviac sledovaných športov: amerického futbalu, basketbalu, hokeju a baseballu. Americký futbal a hokej som si už splnil, takže teraz prišiel na rad basketbal. Univerzita má samozrejme svoj basketbalový team a kúsok odtiaľto v Indianapolise má základňu team Indiana Pacers ktorý hrá v národnej basketbalovej asociácii (NBA).

Mackey Arena a Purdue Boilermakers

Najprv som sa teda vybral na univerzitný basketbal. Volajú sa takisto ako futbalový team, teda Purdue Boilermakers. Ich miestom je Mackey Arena s kapacitou 17-tisíc ľudí, zase jeden priemerný univerzitný štadión (keby sme na Slovensku mali taký aspoň jeden...). Na rozdiel od futbalového teamu ktorému sa tento rok príliš nedarilo je basketbal na tom veľmi dobre a vyhrávajú veľa zápasov. Ono celkovo je univerzitný šport na vysokej úrovni a občas predvádzali kúsky známe z NBA, ako napríklad brutálne smeče. A samozrejme ako u futbalu, aj tu je okolo toho riadna show s muzikantmi z Marching Band, roztlieskavačkami a rôznymi zábavnými akciami počas prestávok. Divácka atmosféra bola taktiež výborná, 17-tisíc ľudí v uzavretom priestore narobí veľa hluku :). Sezóna je teraz v plnom prúde, lístky nie sú až tak drahé, takže si asi ešte pár krát zájdem (ak bude čas...).

Bankers Life Fieldhouse v Indianapolise

Tento týždeň sme sa rozhodli konečne pozrieť aj NBA zápas, a to konkrétne medzi Indiana Pacers a Miami Heat. Hlavne Miami Heat je dosť známy klub za ktorý hrali (alebo hrajú) veľké hviezdy ako Shaquille O'Neal, LeBron James alebo Dwayne Wade. Ale aj Pacers majú samozrejme svoje kvality, veď 4-krát vyhrali Centrálnu divíziu a určite vám hovorí niečo meno Reggie Miller. Zápas sa hral v Bankers Life Fieldhouse priamo v centre Indianapolisu (kúsok od Lucas Oil Stadium kde sa nedávno hral Super Bowl) ide opäť o veľkú arénu s kapacitou 18-tisíc ľudí.

Svetelná show pred začiatkom zápasu

Ako je už u amerických športových podujatí zvykom tak nástup hráčov sprevádzala veľkolepá svetelná show aj s ohňostrojom, vlajkami a to všetko za revu divákov. Tí ale rýchlo stíchli po prvej štvrtine keď Pacers prehrávali o 20 bodov a túto stratu už nedohnali. Bolo to trochu sklamanie pretože nadšenie divákov sa vytratilo a miestami som sa cítil ako v divadle, také bolo ticho. Všetko zachraňoval pohľad na hru kde si basketbalový fanúšik prišiel na svoje, veľmi rýchla hra, prihrávky a efektné zakončovanie. Heat skórovali viac ako 100 bodov, Pacers 90 (ku koncu sa prebrali, ale neskoro) takže koše padali naozaj prakticky neustále.

Indiana Pacers vs Miami Heat

Vystúpenie roztlieskavačiek

Počas prestávok sa konali rôzne akcie, najviac pútala Slam Dunk Show, kde dali trampolíny pod koše a chlapíci efektne lietali vzduchom, robili saltá a nakoniec smečovali. Potom tu boli samozrejme vystúpenia roztlieskavačiek a streľba suvenírov medzi ľudí (tesne ma minul dres a tričko :). Dojmy sú pozitívne, dostalo sa mi čo som v podstate čakal, škoda že domáci team nehral lepšie, lebo behom poslednej štvrtiny ľudia ani nečakali na koniec zápasu a húfne odchádzali preč.

Slam Dunk Show

Ak to mám teda porovnať s NHL v Chicagu, tak tam bola oveľa lepšia atmosféra (a vsadím sa že podobná tam panuje aj počas zápasov NBA, Chicago Bulls predsa patrí k lepším teamom). No a na záver treba povedať že podobne ako väčšina športov aj basketbal je lepšie hrať ako ho len sledovať :).

Športu zdar,

Juro

Lyžovačka v michiganských "vrchoch"

Stáva sa už dobrým zvykom že o nás, medzinárodných študentov sa tu na Purdue celkom pekne starajú. Tentokrát nám ponúkli výjazd do lyžiarskeho strediska kdesi v Michigane za smiešnu cenu (=zadarmo, akurát požičanie lyží bolo treba zaplatiť), takže nebolo o čom premýšľať. Lyžiar síce nie som bohvieaký a na lyžiach som nestál pár rokov, ale povedal som si že vyskúšam.

Španielski kolegovia zvyknutí lyžovať v Pyrenejách sa trochu nudili

Prvá zaujímavosť bola že miesto bolo vzdialené asi tak 350km, konkrétne sa jednalo o miesto zvané "Swiss Valley" a bolo to kúsok od mesta Jones v Michigane. To je v poriadku, na americké pomery to je celkom blízko a tri hodiny v autobuse s dobrou partiou ubehli celkom rýchlo. Ako sme sa blížili, tak akosi stále nebolo vidieť žiadne vrchy a po príjazde nasledovala druhá zaujímavosť, "vrch" z ktorého sa lyžovalo by som prirovnal k takému trochu väčšiemu kopcu (nadmorská výška ani nie 300m). Ale tu na tejto nekonečnej rovine to vyzeralo ako Mount Everest :). Pre mňa, málo skúseného lyžiara to bolo ale tak akurát, to len moji kolegovia zvyknutí lyžovať v Alpách alebo Pyrenejach ohŕňali nos.

"Somárska lúka" pre začiatočníkov s lanom čo nás ťahalo hore

Pre istotu som sa prihlásil do kurzu pre začiatočníkov, lebo fakt to bola doba čo som naposledy stál na lyžiach a moc som si neveril. Inštruktorka bola fajn, po cca hodine už sme sa vozili z kopca dole jedna radosť a nakoniec sme sa osmelili aj na väčší svah, ktorý však tiež nebol veľmi strmý. Problémom bola aj prílišná krátkosť zjazdu, keď človek išiel dole ani nie minútu, potom päť minút čakal na vlek a zase večnosť než ho to vyviezlo hore. Aspoň počasie vyšlo celkom dobre, aj keď bolo okolo nuly a sneh bol dosť mokrý (robia tam aj umelé zasnežovanie).

Tak a toto bola asi najdlhšia zjazdovka. Nič pre náročných lyžiarov :)

Celkovo to ale nebolo zlé, vedeli sme že to nebude žiadne Colorado a Skalisté vrchy. Stredisko bolo ale vybudované veľmi pekne, s niekoľkými svahmi, vlekmi a požičovňou vybavenia. Aj ľudia boli veľmi ochotní, či už inštruktori alebo v požičovni lyží. Je vidieť že sa snažia z toho kopca vytrieskať maximum čo sa dá (ono je to asi jediné lyžiarske stredisko v okruhu 500km). Akurát v bufete nepredávali alkohol, takže si človek musel odpustiť horúci čaj s rumom po lyžovačke :). No a potom zase tá zdĺhavá cesta autobusom naspäť, ale začínam nabiehať na to americké myslenie že 3-5 hodín v aute nič nie je. Akurát telo trochu bolelo na druhý deň od tých pár pádov čo sa mi podarili.

Tak toto bol taký mini lyžiarsky výlet, v rámci možností to bola celkom zábava a aspoň na chvíľu som mohol utiecť od práce ktorá sa mi zase začína kopiť že neviem čo skorej. Celkom ma to ale navnadilo, takže niekedy možno skúsim aj to Colorado, ak budú čas a peniaze.

Tak tam na tom Slovensku nezmrznite :)

Juro