utorok 3. apríla 2012

Spring Break, časť 4: Los Angeles a Santa Monica

Tak a je tu štvrtá a posledná časť o našom výlete na západ USA. V piatok ráno (no ráno, ono už bol skoro obed, ale tak po noci v Las Vegas sa skoro ráno vstať nedá :) sme sa vybrali naspäť smer Los Angeles. Cestu púšťou už popisovať nebudem, dosť som o nej popísal. V Los Angeles bola opäť silná premávka, ale nebolo to také hrozné ako keď sme odchádzali.

Premávka v Los Angeles
Našim prvým cieľom bol samozrejme Hollywood, chceli sme vidieť všetky tie hviezdy na chodníku a bulvár lemovaný kinami, divadlami a obchodmi. Po asi polhodinovom krúžení okolo a hľadaní miesta na parkovanie sme sa nakoniec museli zaplatiť za parkovisko, lebo parkovanie zdarma široko-ďaleko nebolo žiadne. Bol som prekvapený dĺžkou hollywoodskeho bulváru a Chodníku Slávy, tých hviezd je na ňom naozaj neúrekom. Okrem hercov/herečiek tu svoje miesto mali aj napr. kreslené postavičky či filmoví magnáti. Bolo tu veľa kín, najväčšie bolo čínske divadlo so zaujímavou architektúrou. Nad tým všetkým sa ďaleko na kopci samozrejme vypínal veľký nápis HOLLYWOOD.

Hviezdny chodník
A Terminátorova hviezda :)
Čínske divadlo

K ďalším atrakciám patril chodník s odtlačkami rúk a nôh celebrít (som myslel že Arnold má väčšie ruky :) a veľa pouličných umelcoch v kostýmoch známych filmových postáv ako Spiderman či Transformeri. Okrem toho tam bolo ale veľa otravných ľudí čo ponúkali rôzne "tours" po meste a takisto plno bezdomovcov. Celkom kontrast vidieť ležať otrhaného bezdomovca na chodníku s hviezdami, myslel som si že to majú (aj kvôli turistom) lepšie ošéfované. Toto ma teda trochu sklamalo.

Odtlačky celebrít
Transformeri
Hollywood!
Keď sme sa už nachodili do sýtosti po bulvári, nastal čas rozhodnúť sa čo ďalej. Posledné tri dni našej cesty sme vzali spontánne s tým že nič dopredu sme nemali zabezpečené. Chceli sme sa niekam vyvaliť na pláž a oddychovať, čo ale počasie nedovoľovalo (bolo dosť chladno a občas dážd). Napriek tomu sme sa rozhodli vybrať do Santa Monica a Venice Beach, čo sú veľmi pekné miesta hojne navštevované turistami. 

Venice Beach
Už sa stmievalo keď sme sa na poslednú chvíľu snažili dohodnúť nejaký ten hostel. Šťastie sa na nás usmialo vo Venice Beach, kde mali voľné miesta v medzinárodnom hosteli. A to skutočne medzinárodnom, lebo prespávať tam mohli len cudzinci. Nachádzal sa pár krokov od pláže, takže poloha úplne úžasná, len keby nebolo to svinské počasie. A tiež tých pár bezdomovcov (raz sme dokonca jedného museli odpratať od vchodových dverí hostelu, lebo mal tú drzosť ľahnúť si priamo pred ne). Inak ale nemal som pocit že by to bola nebezpečná štvrť (na rozdiel od Inglewoodu neďaleko letiska a celého juhu L.A., ktorý je známy vojnami gangov a kam sa aj miestni taxikári boja chodiť - tam sme samozrejme namierené nemali :). V hosteli sme teda stretli veľa ľudí z celého sveta, ale ako už je zvykom, prevažovali Európania a hlavne Nemci, tí sú všade :)


Santa Monica
Ráno sme sa vydali na pláž, ale počasie bolo stále zlé, hlavne ten silný vetrisko bol miestami neznesiteľný lebo nám metal zrnká piesku do očí. More bolo tiež pekne rozbúrené, takže na nejaké kúpanie sa nedalo ani pomyslieť (škoda, strašne rád som si chcel zaplávať v Pacifiku). Ale domy pri pláži boli zaujímavé, od luxusných hotelov cez letné sídla až po malé obchodíky so všetkými možnými suvenírmi po tetovacie salóny a korunu tomu nasadzovali "lekárne", kde predávali medicínsku marihuanu. Tá je tu legálna, ak má človek potrebné povolenie. Ktoré ako sme ďalej zistili nie je až také ťažké získať a ak má človek nejaké financie, tak mu predpíšu trávu aj na miernu bolesť hlavy :) Pre každou lekárňou stál "doktor", ktorý lákal na marihuanový všeliek.

Marihuanová lekáreň, jedna z mnoha
Santa Monica a rozbúrené more
Takto sme postupne prešli celú Venice Beach až k Santa Monike, čo je také mestečko uprostred mesta (L.A.). Je veľmi pekné, s pešou zónou uprostred (na americké pomery niečo nevídané) a celkovo mi architektúra domov pripadala taká európska, stredomorského typu. Je vidieť že ide o letovisko ktoré navštevuje veľa turistov. Na pláži sa nachádza aj mólo so zábavným parkom a veľkým ruským kolom, ale kvôli nepriaznivému počasiu bol park zatvorený. 


Pešia zóna v Santa Monike
Na móle sme stretli Španielky, ktoré boli s nami v San Franciscu a tak sme s nimi potom chodili zvyšok dňa spoločne a navštívili zopár zaujímavých miest v Santa Monike, hlavne reštaurácie a bary. Zrovna v ten deň bol St. Patrick Day, ktorý sa v Amerike teší veľkej obľube (aj keď ide o írsky sviatok) a všetci ho výdatne oslavovali (= chlastali až kým neodpadli). Tak sme si dali pár zelených pív, aby sa nepovedalo. V noci sme skúsili aj zopár disko klubov, boli celkom dobré, ale aj drahé a zatvárali už o druhej ráno. Dosť rozdiel oproti Las Vegas :). 

Naše slávenie St. Patrick's Day
Na ďalší deň sa konečne počasie trochu umúdrilo, stále bolo chladno a veterno, ale aspoň slnko sa ukázalo. Aj na pláži to rázom ožilo, bolo tam veľa ľudí čo sa prechádzali, bicyklisti sa bicyklovali a skejťáci skejtovali :). Na ulici popri pláži bolo aj pár vystúpení pouličných umelcov, dosť dobrá bola jedna skupina freestyle tanečníkov ktorí zbierali peniaze na charitu a nedobrovoľne ma zapojili do ich programu (robil som živú prekážku cez ktorú chlapík skákal a robil saltá).

Skate park vo Venice Beach
Poobede sme si spravili krátky výlet do Malibu, ktoré sa nachádza kúsok (50km) od Los Angeles a je to známe miesto kam chodí veľa turistov a veľa boháčov tam má svoje sídla. Diaľnica viedla hneď pri  pacifickom pobreží a bola radosť po nej ísť, krásne výhľady na oceán aj na Los Angeles v pozadí. Malibu je skutočne miestom pre bohatých ľudí, niektoré vily vyzerali ako malé zámky. Pláž bola tiež pekná, ale zase fúkal silný vietor takže dlho sme sa nezdržali. Cestou sme to vzali cez Beverly Hills zase pozrieť nejakých boháčov, ale už sa stmievalo tak sme toho moc nevideli. Takže mi ani neprišlo že to je nejaká extra štvrť.

Pláž v Malibu
Baywatch :)
Ako to už býva, ku koncu sa to trochu skomplikovalo. Poslednú noc som mal v pláne ,stráviť mimo hotelu, lebo mal som let o siedmej ráno, čo znamená že na letisku som mal byť okolo piatej ráno, čo znamená zo Santa Moniky odísť okolo štvrtej (je síce blízko letiska, ale kvôli zálivu čo oddeľuje pláž od letiska treba ísť okľukou). Auto sme odložili na noc do uzavretého podzemného parkoviska (nechceli sme ho nechávať len tak na ulici) a tiež som si v ňom nechal batoh s vecami (beztak som ho nemal kde inde dať). Tak som s kamarátmi (ktorí leteli až večer nasledujúci deň) trochu ešte popil v baroch, odprevadil ich do hostelu, pospal chvíľu v kresle na recepcii a o pol štvrtej ráno vyrazil na parkovisko pre auto, ktorým som mal v pláne dojsť pohodovým tempom na letisko a vrátiť ho.

Pacifická diaľnica
Čo si ale nikto z nás neuvedomil bolo, že parkovisko bude v noci zatvorené. Tak som chodil okolo ako idiot a rýchlo rozmýšľal čo ďalej. V požičovni nechceli ani počuť že by som im auto nevrátil osobne (čo sa nedalo, lebo let som mal o siedmej ráno a parkovisko otváralo takisto o siedmej), tak som potom s nimi aspoň dohodol že vrátim kľúče a auto potom niekto vyzdvihne (aj s mojim batohom). Nič sa nedalo robiť, musel som vziať drahého taxíka na letisko ($50), vysvetliť chlapíkovi v požičovni kde sa nachádza auto (vzal to s bohorovným pokojom, ako keby sa im to stávalo každý deň), utekať na letisko a nastúpiť len tak, bez batožiny, na let do Chicaga. Celkom zaujímavý pocit keď sa človek absolútne nemusí starať o batožinu v lietadle :). No a z Chicaga naspäť do Lafayettu vlakom. Skoro som sa odviezol až do Indianapolisu, lebo po prebdenej noci a 5-hodinovom lete som bol fakt zničený a prespal som celú cestu. Našťastie veľa ľudí vystupovalo v Lafayettu.

Ešte šťastie že moji kolegovia leteli až po mne, takže sa mohli staviť v požičovni pre môj batoh. Akurát v požičovni mi to dali potom vyžrať že som opustil auto (a že som nedotankoval, lebo to som mal v pláne až na letisku :) a odmietli mi vrátiť sto-dolárovú zálohu za požičanie. No čo už sa dá robiť... človek sa učí na vlastných chybách.


Aj napriek trochu pokazenému záveru hodnotím tento výlet ako veľmi úspešný, videl som toho možno viac ako za celý život, spoznal pár skvelých ľudí (pozdravujem Aidu a Laru zo Španielska a Elišku z Česka :), najazdil 2000km a videl veľa zaujímavých miest. Najviac mi v mysli zostane asi San Francisco a Grand Canyon (a tiež Las Vegas a cesta cez púšť). Los Angeles ma až tak nenadchlo, ale Santa Monica bola krásne miesto. 

No a teraz som zase naspäť v realite, v zajatí projektov a iných povinností PhD študenta na Purdue University. Vyzerá to tak že toto bude na dlhú dobu posledný príspevok, mám toho teraz naozaj veľa takže na nejaké cestovanie asi nebude vôbec čas. Ale nevadí, leto sa blíži a snáď bude viacero voľného času. A dúfam že sa mi podarí aspoň na chvíľu sa pozrieť naspäť domov, na Slovensko.



Moja cestovanie sa (nateraz) končí...

Juro