Vancouver & SIGGRAPH 2014

Ako je pre moslimov cesta do Mekky, pre nás čo sú blázni do počítačovou grafiky je ekvivalentom cesta na SIGGRAPH, čo je najväčšia konferencia o počítačovej grafike a pridružených technológiách (animácia, film, 3D tlač). Bol som na nej dva roky dozadu v Los Angeles a už vtedy som vedel že keď bude možnosť, budem chcieť ísť aj na ďalšie ročníky. Tentokrát som mal možnosť ísť tam nie ako študent, ale riadny zamestnanec, keďže firma organizovala oficiálny výjazd (teda skôr vý-let). Záujem bol obrovský, prihlásila sa snad polovička ľudí z nášho oddelenia. Mohlo ísť ale len 10 ľudí, takže nakoniec sa musel urobiť výber. Šťastie mi žičilo a spolu aj s mojím šéfom sme boli vybraní.

Panoráma Vancouveru

Cesta metrom z letiska

Bol som z toho nadšený aj z toho dôvodu že tento rok sa konferencia konala vo Vancouveri, čiže v Kanade - štát ktorý som ešte nemal možnosť navštíviť (i keď v Indiane som žil len nejakých 500 km od hraníc, len to jednoducho nikdy nevyšlo). Vancouver sa nachádza na západnom pobreží Ameriky, prakticky hneď u hraníc s USA a let zo San Francisca trval slabé dve hodinky. Počas letu som mal celkom pekný výhľad na sopky čo sa týčia nad štátmi Oregon a Washington (napr. Mt. Saint Helens ktorá 30 rokov dozadu celkom slušne vybuchla). Preleteli sme aj ponad Seattle a už bolo vidieť hranicu - vykosený a vyrúbaný pás, presne podľa pravítka (hranica medzi Kanadou a USA je najdlhšia pozemná na svete, 6500 km).

Olympijské medaily

Po pristátí a prechodu cez colnicu (colník bol veľmi zvedavý čo budem v Kanade robiť a veľa sa vyptával o čom vlastne ten SIGGRAPH je) sme vzali metro rovno do centra mesta (cca 30 minút). Metro je zaujímavé tým že nemá vodiča a predným sklom je možné pozerať priamo na trať. Cestou sme mohli pozorovať majestátne hory čo sa týčia nad mestom. Ono kúsok odtiaľ je zimné stredisko Whistler, ktoré bolo spolu s Vancouverom dejiskom olympijských hier v roku 2010. Trasa viedla aj ponad rieky kde splavovali drevo z hôr na obrovských pltiach. Neďaleko sa nachádza aj samotný ostrov Vancouver.

Výstavisko

Námestie pred výstaviskom. Tá divná štruktúra v strede je ohnisko kde horel olympijský oheň počas Hier v roku 2010

Hotel sme mali priamo v centre a keďže centrum je celkom kompaktné, mali sme to len pár blokov k výstavisku. Ako ostatné americké mestá, centrum bolo plné mrakodrapov s ulicami usporiadanými do mriežky, takže naozaj sa tam nedá stratiť. Oproti mestám v USA teda naozaj veľa rozdielov nebolo vidieť (teda až na to že vzdialenosti boli v kilometroch, Kanada používa metrický systém ako zyvšok sveta). Náš hotel bola jedna z najvyšších budov, ale na moju smolu som dostal "len" 8 poschodie (z 40). Výstavisko sa nachádzalo rovno v prístave kde kotvili výletné lode - každý deň iná a z inej krajiny. Aj samotné výstavisko je zaujímavá stavba lebo komplet celá strecha je pokrytá trávnikom, takže to z vrchu vyzeralo ako by tam bol park.

Prístav

Pohľad na hory od prístavu (a štartujúci hydroplán)

Keďže sme dorazili v nedeľu, na výstavisku sa toho moc nekonalo. Rozhodli sme sa teda využiť čas a trochu sa poobzerať po okolí. Prešli sme sa popri prístavisku kde bolo vidieť neustále štartujúce hydroplány ktoré vozili ľudí z mesta na ostrov Vancouver (nie je spojený žiadnym mostom s pevninou). Dokonca mali k dispozícii aj benzinku plávajúcu na vode kde mohli natankovať.

Západná strana zálivu s mostom čo spája Vancouver so severnou časťou

Jedno z atrakcií v meste je Stanley park, ktorý sa nachádza pár blokov od centra. Keďže sme si ho chceli obísť celý, najlepšia možnosť vyšla ako požičanie bicykla. Veľmi nám to ale pohyb neurýchlilo lebo v celom parku bolo množstvo ľudí. Keďže park sa nachádza na polostrove na konci zátoky, každá strana ponúkala iný pohľad. Na východe bolo pekne vidieť panorámu mest, na severe hory a na západe boli zase pláže a v diaľke ostrov Vancouver. Počasie bolo celkom príjemné, teplé s čistou oblohou. Čo teda vo Vancouveri rozhodne nie je pravidlo lebo typické počasie v týchto končiách je zamračené a dážď. 

Tak toto je ževraj typické počasie pre Vancouver

Večer nasledovala jedna z hlavných atrakcií konferencie a to bol "techincal papers fast forward". Išlo o to že každý autor vedeckého článku čo sa mal prezentovať na konferencii mal cca 30 sekúnd na zaujatie publika a ukázanie o čom ich výskum je. Bolo to vcelku zábavné lebo niektorí to pojali voľnejšie a došlo aj na srandičky. Prikladám video kde je výber toho najlepšieho čo sa prezentovalo na SIGGRAPHe.

Behom týždňa som navštívil mnoho prednášok, školení a výstav. Všetky firmy čo majú do činenia s grafickým biznisom boli prítomné, či už sa jednalo o software (Autodesk, Google, Microsoft...), hardware (Intel, nVidia, AMD...) alebo filmové štúdia (Disney, Pixar, Dreamworks). Bolo tam aj veľa menších firiem/startupov čo prezentovali nové technológie, väčšinou z oblasti 3D tlače alebo virtuálnej reality.

Jedna z mnohých technockých prezentácií

Stánok Pixaru

Videli sme teda firmy čo dokážu vytvárať výrobky akéhokoľvek tvaru pomocou 3D tlače (aj z kovu) a rôzne systémy virtuálnej reality. Najväčší úspech mal letecký simulátor, kde si človek ľahol tvárou dole s upevneným setom s dvomi obrazovkami (Occulus Rift) ktoré tvorili ilúziu vizuálnu. Pohyb sa kontroloval nakláňaním celého tela na "posteli" a na umocnenie zážitku na vás ventilátor fúkal vzduch akože letíte :) Ako prostredie slúžil virtuálny model San Francisca a celé to naozaj vyzeralo veľmi reálne. S lacnou metódou VR prišiel Google - stačí kartónová krabica s dvomi šošovkami, smartphone a máte VR zariadene za zlomok ceny profi riešení.

Letecký simulátor

Paralelne so zvyškom konferencie bežal aj animačný festival kde sa prezentovali ukážky z animovaných filmov a diskusie s tvorcami o tom aké efekty boli použité vo filmoch a ako boli urobené. Vyvrcholením bolo dvojhodinové premietanie toho najlepšieho čo sa urodilo v oblasti 3D grafiky vo filmoch, reklamách a počítačových hrách za posledný rok.

Pokus o vytvorenie makrofotografie s najväčším rozlíšením

3D tlač z kovu

Silné zastúpenie na konferencii mali aj rôzne školy animácie a grafiky a tiež univerzity. Bol som potešený že som mohol stretnúť (už bývalých) kolegov aj z Purdue University, ktorí majú každý rok svoj vlastný stánok na výstavisku a snažia sa lákať nových študentov a firmy.

Popri tom všetkom čo ponúkala konferencia bolo skutočne ťažké nájsť čas a využiť ho na prieskum mesta. Väčšinou sme skúmali reštaurácie čo boli okolo - firma platila a keďže denné diéty boli celkom slušné, tak sme chodili len na to najlepšie :) Keďže vo Vancouveri je veľmi početná ázijská komunita, celý týždeň sme sa napchávali v čínskych a japonských reštauráciách. Samozrejme sme ochutnali aj nejaké to kanadské pivo (podobne ako tie americké, nič extra)

Obžerstvo v japonskej reštaurácii

Nočný Vancouver

Našli sme čas na návštevu jednej z najväčších kanadských univerzít, University of British Columbia (UBC). Kampus majú veľmi pekný (a veľký) a keďže jeden z mojich kolegov tam stále študuje, urobil nám peknú túru. UBC sa nachádza západne od mesta, hneď na pobreží. Bolo tam teda viacero pláží, pikantné na jednej z nich bolo že šaty si na ňu brať netreba :) Akurát ten mix oblečených a nahých ľudí mi pripadal trochu divný (buď teda to alebo to).

 

University of British Columbia

Každá správna severoamerická univerzita musí mať veľké hodiny so zvonicou :)

 Po štyroch dňoch konferencia skončila a nasledovala už len cesta naspäť na letisko a domov do San Jose. Zaujímavé je že USA má svojich colníkov predsunutých už v kanadských letiskách, takže americkou colnicou sme prešli ešte v Kanade (bolo trochu divné vidieť nápis "Welcome to USA"  ešte stále na kanadskej pôde :).

Vancouver Canucks suveníry

Za tých pár dní sme toho stihli veľa, konferencia ponúkala mnohé atrakcie a Vancouver je veľmi pekné mesto. Počas krátkej návštevy samozrejme nebolo možné pokryť všetky turistické atrakcie (napr. výlet na ostrov Vancouver, olympijská dedina či, pre hokejového fanúška, vidieť Vancouver Canucks v akcii). Ale keďže mesto nie je až tak ďaleko od Kalifornie, určite sa tam niekedy aspoň na víkend znovu zastavím.