Z Kjóta do Osaky to je kúsok, ani nie trištvrte hodinka bežným vlakom (alebo 15 minút Šinkansenom, ale platiť premrštenú cenu za taký kúsok cesty sa neoplatí). Už bola noc keď sme dorazili na hotel a bolo v nohách cítiť únavu, ale ktosi nám povedal že nočný život v Osake je ešte lepší než v Tokiu, tak sme to museli preskúmať.
 |
| Nočná Osaka |
Osaka je takisto obrovské mesto s mnohými štvrťami, my sme mali šťastie že sme našli hotel za rozumnú cenu prakticky v centre, kúsok od "zábavnej" štvrti Dotonbori. Dá sa porovnať s Šindžuku a Šibuyou v Tokiu - všade množstvo neónov, obchodov, barov, reštaurácií a podobných zábavných podnikov. Ľudí bolo na uliciach mnoho, ale v baroch už pomenej - predsa len bolo uprostred pracovného týždňa. Bolo tu aj veľa turistov, podobne ako v Tokiu - preč sú časy keď Japonci zízali na každého belocha čo navštívil ich krajinu (OK, možno v malých dedinkách na vidieku by sa to ešte mohlo stať). Tak sme navštívili pár barov, popili nejaké to saké a pivo (ktoré je prakticky zhodné s nemeckým, keďže väčšina pivovarov bola založená nemeckými migrantami) a šli späť na hotel si konečne oddýchnuť. Tentokrát sme mali "normálny" hotel, nič špeciálneho ako ryokan v Kjóte. Ale i tam boli tatami a jeden z nás musel spať na futóne na zemi.
 |
| Rušná štvrť Dotonbori |
Deň 7
Ráno na raňajky sme sa vybrali hľadať miestnu špecialitu - takojaki. Jedná sa v podstate o také guľôčky z cesta, ktoré su smažené a vnútri je obvykle chobotnica, krevety a iné morské potvory. Je to v podstate taký "fast-food" a veľa stánkov to predávalo rovno na ulici alebo v labyrinte metra (ktoré sa komplexnosťou môže rovnať tomu tokijskému). Servíruje sa to na drevenej "loďke", čo je veľmi praktické, lebo je to jedlo dosť mastné a navyše posypané strúhankou, majonézou a špeciálnou omáčkou. Je to veľmi dobré a oblizoval som sa až za ušami.
 |
| Tradičné takojaki (zdroj: wikipédia - akosi som si zabudol toto jedlo odfotiť :) |
Samozrejme že aj Osaka má bohatú históriu a veľa historických pamiatok. Najviac navštevovaný je hrad v Osake ktorý hral dôležitú úlohu v japonskom stredoveku keď sa krajina zjednocovala (samozrejme že násilne, tak ako u nás v Európe :). Podobne ako naše hrady, i tento je zvonku obohnaný mohutnými hradbami s perfektne opracovanými kameňmi ktoré do seba zapadajú ako jedno gigantické puzzle a obkolesené vodnou priekopou. Nepodobne ako naše hrady, hlavná budova je postavená v tradičnom japonskom štýle so zahnutými strechami zdobenými zlatom.
 |
| Mohutné hradby a vodná priekopa okolo hradného komplexu |
 |
| Hlavná budova hradu |
Hrad bol počas svojej histórie zničený snáď päťkrát (naposledy počas druhej svetovej vojny) ale dnes je obnovený do svojej pôvodnej krásy. V hlavnej budove je teraz múzeum ktoré vystavuje na obdiv rôzne veci z dávnej histórie Japonska - brnenia, meče, kanóny, ale i predmety dennej potreby. Veľa tu je i interaktívnych videí a rekonštrukcií bitiek a iných historických udalostí. Expozícia je rozsiahla, zaberá 8 poschodí, a trvalo nám hodnú chvíľu cez všetko prejsť. Bohužiaľ sa tam nesmelo fotiť takže tentokrát zostaneme len u slovného popisu.
 |
| Výhľad na centrum Osaky z vyzdobeného vrcholu hradu |
 |
| A tu je kúsok hradného komplexu |
Z vrchu je krásny výhľad na celý komplex hradu a centrum Osaky - hrad sa nachádza trochu bokom takže centrum je pekne vidieť. Človek si tu zase uvedomí ako sa v Japonsku staré mieša s novým, keď vidíte hrady a chrámy hneď vedľa supermoderných mrakodrapov. Ako je už v Japonsku zvykom, v hradnom komplexe nesmie chýbať záhrada (ktorá je pekne esteticky upravená).
Hradná záhrada
Potom sme sa rozhodli si spraviť taký menší výlet mimo mesto. V Osake sa totiž v 70-tych rokoch konala svetová výstava EXPO a výstavisko zaberá rozsiahly kus zeme s mnohými atrakciami. Bohužiaľ, zle sme si rozvrhli čas (jedením a prechádzkou po hrade sme zabili viac času ako bolo plánované), takže to areálu sme dorazili minútu po tom čo prestali predávať vstupenky. Našťastie sme ukecali vrátneho aby nás napriek tomu pustil, ale veľa expozícií (ako hlavná EXPO budova) boli už zatvorené. Tak sme už len narýchlo pobehali areál - v podstate taký veľký park s jazierkami a veľmi podivnou sochou o ktorej nemám ani šajnu čo by mala zobrazovať - posúďte sami.
 |
| ??? |
 |
| I ostatné skulptúry v EXPO parku boli dosť zaujímavé... |
Večer sme zase vyrazili "na jedno" do Dotonbori, ale nemohli sme zostať dlho lebo ráno o šiestej nám letelo lietadlo z letiska Kansai, ktoré je dosť od ruky (asi tak 60 km od centra Osaky), takže sme museli vstávať veľmi, veľmi skoro.
Deň 8
Posledný deň v Japonsku sa skladal len z cesty na letisko. Museli sme vziať taxík na nádražie (v noci nič nejazdí) a vziať prvý ranný vlak o piatej na letisko Kansai. Toto letisko je zaujímavé tým že je celé vybudované na umelom ostrove v zátoke. Neobsluhuje len Osaku, ale i Kóbe, Kjóto a Sakai. Po vzlete sme mali krásny výhľad na celú zátoku a spomenuté mestá, spojené jedným z najdlhších visutých mostov - Akaši Kaikyo (Golden Gate sa môže ísť schovať v porovnaní s týmto). Kam sme to vlastne leteli? O tom až v ďalšom príspevku (malá nápoveda: 대한민국 :)
 |
| Most Akaši-Kaikyo |
A toto už je záver mojej krátkej cesty po Japonsku. Krajina je to nesmierne zaujímavá a každý deň prinášal nové prekvapenia. Pre mňa ako Európana bolo naozaj veľa vecí nezvyklých, ale ako celok som si užíval túto návštevu každou minútou. Či to už boli karaoke bary a neóny Šibuje, Šindžuku a Dotonbori, masy ľudí v tokijskom i osackom metre, anime kultúra a maid café v Akihabare, rýchlovlak Šinkansen s výhľadom na posvätnú horu Fudži, bambusové lesy, zen-budhistické záhrady a tradičné (zlaté) chrámy s tisíckami brán v Kjóte, náš hotel v Arašijame s horkým kúpeľom alebo prakticky každá ochutnávka vynikajúcej japonskej kuchyne, táto krajina vo mne zanechala hlboký obdiv. Keby nebolo tej jazykovej bariéry, možno by som sa tam aj presťahoval :)
さよなら!
Sayonara!
