Prvý týždeň v USA

Ako sa hovorí, najťažší býva vždy začiatok. Pre začiatok štúdia v USA to platí dvojnásobne, pretože toľko nových informácií, čo som musel vstrebať v ultrakrátkom čase sa len tak nevidí. Má to však aj nejaké výhody ako pre školu, tak (možno prekvapujúco) aj pre študenta. Pre školu to má výhodu v tom, že ak sa študent bude vyhovárať že niečo nestihol, tak mu jednoducho povie "mali ste to v poskytnutých materiáloch" (takto to našťastie nefunguje, sú tu veľmi ochotní, o čom napíšem neskôr). Pre študenta má toto ohromné množstvo informácií tú "výhodu", že je stále zamestnaný a nemá čas na smutné myšlienky o tom, ako je ďaleko od domova a od blízkych. Dokonca mi bolo povedané, že tento plán informačného pretlaku má na svedomí tím psychológov, ktorí sa snažia pripraviť študentov na čo najlepšie zvládanie stresu. No povedzme že to možno funguje, ale mne to pripravilo pár naozaj rušných dní, keď som po príchode na byt ihneď ľahol do postele a spal.

Tak tu bývam - Purdue Village

Keď už sme u toho ubytovania, dostalo sa mi "luxusného" miesta v Purdue Village. Tento komplex budov stavali ešte niekedy v 60-tych rokoch a bohužiaľ to je vidieť na vybavení, ktoré je naozaj ako z minulého storočia. Ešte šťastie, že tu nebehajú šváby a potkany (zatiaľ). Nehovorím že byty sú úplne zanedbané, ale po celkom dobrých skúsenostiach z internátmi v Česku som čakal niečo lepšie. Cena za ubytovanie je $500, čo sa za taký byt môže zdať neskutočne veľa, ale tu je to bežná cena. Paradoxom je, že ceny ubytovania zabezpečené univerzitou sú vyššie ako ceny ubytovania mimo univerzitný campus. Je možné získať pekný byt neďaleko campusu za podobnú cenu, avšak s tým rozdielom že sa to počíta pre dvoch (ja síce bývam takisto ešte s jedným človekom, ale cena je $500 za každého, teda dohromady $1000). Čo z toho vyplýva? Na jar sa sťahujem do lepšieho - teraz sa to nedá lebo za porušenie zmluvy by sa platila strašne vysoká pokuta.

Samostatnou kapitolou, o čom asi napíšem v samostatnom príspevku, je osadenstvo tejto "dediny". Občas mám pocit, že nie som v USA, lebo Američana som tu ešte nevidel. Všetci čo tu bývajú sú v drvivej väčšine buď Číňania alebo Indovia (môj spolubývajúci je z Hong Kongu), takže tvoria vlastnú komunitu. Ale zatiaľ sa nemám na čo sťažovať, sú to celkom milí ľudia a Číňanky tu sú celkom kočky :). Ono celkovo je Purdue jedna z univerzít s najväčším počtom zahraničných študentov (myslím, že to je možno viac ako jedna tretina všetkých).

Po ubytovaní nasledoval maratón pobiehania po campuse na vybavenie potrebných vecí (student ID, zápis predmetov, účet v banke, atď...bolo toho dosť). Našťastie, aj keď je campus celkom veľký, všetko potrebné sa nachádza na jednom mieste, takže jediným problémom zostávali dlhé rady, pretože tento rok prijali okolo 1000 promovaných (graduate) študentov. Koľko prijali nepromovaných (undergraduate) neviem, ale určite ich bude ďaleko viac. Celkovo je na Purdue viac ako 40-tisíc študentov, takže môžte si predstaviť aký chaos tu prebieha pred začiatkom roku, než si každý vybaví to svoje.

Čo mňa dosť prekvapilo, bolo ako sa k človeku správajú úradníci a úradníčky, nielen v škole, ale aj ostatných inštitúciách. Všetci boli veľmi ochotní pomôcť, až tak že to bolo otravné. Keď som niekde stál a bezradne sa pozeral kam ísť, hneď sa u mňa objavil nejaký zástupca zo školy a pýtal sa či nepotrebujem pomôcť. Aj pri komunikácii s úradníkmi to bolo fajn, všetci sa usmievali a výdatne radili napríklad pri vypĺňaní rôznych formulárov. Zvyknutý zo Slovenska na nie celkom vľúdne správanie sa úradov to bolo naozaj príjemné prekvapenie. Nemôžem ale povedať či to tak je aj vo zvyšku krajiny, ale zatiaľ je môj názor pozitívny.

Vítanie medzinárodných študentov

Musím naozaj pochváliť a poďakovať sa dobrovoľníkom z rad študentstva, ktorí pre nás, úbohých a zmätených medzinárodných študentov pripravili večerné stretnutie na campuse spojené s dobrým jedlom, súťažami a vystúpením roztlieskávačiek miestneho futbalového tímu. Pri tejto príležitosti sa mi podarilo spoznať aj veľa ľudí doslova z každého kúta sveta, takže účel akcie bol splnený. Okrem tejto akcie sa konalo plno seminárov a prednášok, ktoré sa snažili študentov čo najlepšie pripraviť na budúci život. Absolvoval som ich všetky, ale vo výsledku to malo spomínaný informačný pretlak ako som už spomínal, takže miestami som zabúdal ako sa volám.

Som rád, že mám za sebou prvý týždeň. Naozaj to nebolo nič pekného najprv prekonať časový posun (ktorý je mimochodom -6 hodín oproti strednej Európe) a potom sa vrhnúť do vybavovania. A to som ešte nespomenul výpravy do obchodov na dokúpenie potrebných vecí. Bolo to veľmi krušné a naozaj som sa ani chvíľu nenudil. Nemám ale ani zďaleka všetko za sebou, ešte zostáva plno vecí na pracovnom zozname a ďalší týždeň bude asi veľmi podobný tomu prvému. Bude to chcieť asi tak mesiac, než si poviem že som zabývaný a všetko je OK. Každopádne som veľmi rád za takéto skúsenosti, ktoré môže poskytnúť jedine život.



So Hail Purdue and Boiler Up!


Juro