Tak sa znovu hlásim o slovo, tentokrát niečo o tom ako sme (ne)slávili Vďakyvzdanie (Thanksgiving) a o tom ako sa nám tu občas blázni počasie. Nepredpokladám že sa tu nájde niekto kto nepočul o Vďakyvzdaní, ale tak v skratke môžem povedať že pre Američanov je to dosť významný sviatok ktorý sa slávi vždy štvrtý novembrový štvrtok a pôvodne to mala byť oslava dobrej úrody, ale v dnešnom skomercionalizovanom svete sa tento význam úplne vytratil (asi tak ako sa pokazili Vianoce). Hlavné je, že celá rodina sa zíde dohromady, navarí sa hromada jedla (nesmie chýbať moriak a dyňový koláč) a potom sa len je, popíja a diskutuje. Po štvrtku nasleduje Čierny piatok, kedy zase vypukne nákupné šialenstvo, pretože väčšina obchodov dáva obrovské zľavy. Ale o tom neskôr.
 |
| Hlavná súčasť večere na Vďakyvzdanie - moriak |
Skutočne som sa spočiatku tešil na to ako si oddýchnem počas prázdnin počas Vďakyvzdania (ktoré trvajú celý týždeň), chcel som sa niekam pozrieť, ale namiesto toho som musel zostať pracovať v prázdnom meste, pretože West Lafayette je študentské mesto a každý kto mohol išiel k rodine domov. Vyzeralo to tu strašidelne prázdne, ulice ktorými prechádza veľa áut boli naraz skoro bez známky života. Aspoň som tu nebol úplne sám, lebo minulý týždeň k nám doletel slovenský študent z mojej "starej" univerzity v Brne pracovať na projekte, takže keď už nič iné, aspoň som sa mal s kým rozprávať v rodnej reči :).
Dostalo sa mu fakt krásneho privítania, ktoré môže ponúknuť len americké roviny. V ten deň bolo zamračené a trochu pršalo, ale nič nenasvedčovalo tomu že sa z toho stane čosi viac. Zrazu sa ale zotmelo, všade ozvali sirény a nám dvom čo sme nechápali hneď vysvetlili že kúsok od mesta bolo spozorované tornádo a treba sa schovať niekam do pivnice, kde sme mali zostať než poplach odznie. Samozrejme že zvedavosť nám to nedovolila a o chvíľu sme vyšli do vstupnej haly a pozorovali čo sa vonku deje. Búrka to bola naozaj poriadna zo silným vetriskom, krúpami a dažďom. Tornádo sa nakoniec mestu vyhlo, aj keď v správach so si čítal že nad mestom videli lievikový mrak ktorý sa skoro dotkol zeme, takže tomu naozaj veľa nechýbalo. Neskôr mi bolo povedané že takéto poplachy tu majú najmä na začiatku leta každú chvíľu a nie je to mimoriadne. Kolega z Nebrasky (známa tornádová oblasť) sa dokonca divil prečo tu robia humbug kvôli troche slabého vetra :). Pre nás čo sme to ešte nezažili to bol ale celkom zaujímavý jav. Ono celkovo tu počasie je veľmi premenlivé, teplota často skáče ako na hojdačke, môže sa stať že jeden deň mrzne a na druhý deň je príjemných 15°C. Také je jednoducho vnútrozemské počasie uprostred jednej veľkej roviny čo sa ťahá až k Skalistým vrchom (Rocky Mountains) v Coloradu.
 |
| Tak až takéto zlé to tu nebolo |
Ako som už spomenul, počas Vďakyvzdania to tu bolo úplne vyľudnené, len ja so slovenským kolegom sme makali ako šialení. Takže moja štvrtková večera sa neskladala z moriaka, ale len z kuracích pŕs, ale tak lepšie ako instantná polievka :). Aj kvôli tomuto Vám nič viac k tradíciám ku Vďakyvzdaniu nepoviem, možno o rok. Avšak hneď na druhý deň bol Čierny piatok, čo znamenalo nakupovanie. Vtedy vypukne naozajstné šialenstvo keď ľudia sú schopní kvôli pár ušetreným dolárom bivakovať celú noc pred obchodom len aby sa doňho dostali ako prví prípadne bojovať o poslednú krabicu XboXu. Tento rok sa stalo aj pár prípadov keď to nejakí ľudia psychicky nezvládli a použili slzný sprej, prípadne taser (o ľudoch okradnutých a postrelených pred obchodnými domami na parkovisku radšej ani nebudem hovoriť). Krásny príklad ako komercia dokáže zničiť tradičný sviatok, ktorý bol kedysi založený na rodinných hodnotách a vďake za dobrú úrodu. Ale toto sa stalo aj s Vianocami, a nielen v USA, ale v celom svete. Vždy som znechutený keď už pomaly v októbri vidím vianočnú výzdobu v obchodoch, ako keby najviac záležalo na tom čo najviac toho nakúpiť.
No nevadí, potreboval som oblečenie na zimu, tak nakoniec som predsa len vyrazil za nákupmi. Mal som obavu z davového šialenstva, ale keďže toto mesto bolo študentmi opustené, obchody vôbec neboli preplnené. A zľavy ponúkali naozaj výrazné, miestami aj 60-80%, tak som sa vybavil všetkým potrebným na zimu za zlomok pôvodnej ceny. Inak ale nakupovanie nie je nič pre mňa, tak som nakoniec bol rád keď som všetko mal a mohol som vypadnúť z nákupného centra.
Takže toto sa udialo v novembri, mal som rozsiahlejšie plány ísť niekam von, napríklad moji priatelia s ktorými som bol v Nashville si tentokrát urobili výlet do Toronta a naozaj som chcel ísť s nimi, ale nedalo sa. Tak možno nabudúce. Každopádne, za necelý mesiac ma čaká cesta do Európy stráviť Vianoce doma. A keďže predtým chcem stráviť víkend v Chicagu (a konečne vidieť Mariána Hossu a Chicago Blackhawks v akcii :) ) tak snáď bude viac o čom písať.
Vidíme sa na Vianoce na Slovensku :)
Juro
