Jesenná nálada

Tak, je to už nejaká doba čo som naposledy niečo sem napísal. Bohužiaľ moja situácia je teraz taká že práce je vyše hlavy a voľného času je čím viac menej (nie viac, ale menej :). Navyše som sa dostal do pravidelných koľají typu ráno vstanem, idem do laboratória, večer idem naspäť, uvarím večeru, pokračujem v práci neskoro do noci a na druhý deň zase to isté. Cez víkend keď aj je nejaký čas, tak ho rozhodne nechcem tráviť u PC. Takže musíte uznať že toto nie je zrovna vzrušujúci život o ktorom by sa stále dalo písať. Takisto neviem či by má zmysel písať o "vede" ktorú tu robím, ale ak to niekoho zaujíma, tak prosím, toto je web stránka našej výskumnej skupiny (samozrejme že v angličtine). Chváliť seba je zlá vlastnosť, ale tak snáď môžem prezradiť že tvorcom týchto stránok som ja :)

Minulý víkend bol ale celkom zaujímavý, bol totiž Halloween. Nemusím tento "sviatok" nikomu predstavovať, už dosť dlho sa slávi aj u nás, aj keď veľa ľuďom (hlavne farárom) tento sviatok vadí ako príliš "americký". Každopádne tu to ľudia dosť prežívajú, a trávia veľa času s prípravou strašidelných masiek a obchody sú plné všelijakých kostýmov.  Tieto šialené masky sú na tom asi to najlepšie, naozaj je na čo sa pozerať. Od tradičných rozprávkových postáv cez filmové postavy až po rôzne predmety (videl som chlapíka čo mal "kostým" v tvare toaletného papiera).

Typický výber v obchodoch pár dní pred Halloweenom

 Ja som nad maskou veľa nešpekuloval, tak som nakoniec skončil ako masový vrah s mačetou (no, vlastne sekáčom na mäso) z filmu Piatok 13-ho. Aj malé deti mali rôzne strašidelné masky, ale samozrejme nie až tak moc strašidelné (aj keď v Nashville počas Zombie Walk-u som videl aj malé deti namaskované ako skrvavené zombie bez údov :). Mesto je samozrejme tiež vyzdobené povyrezávanými strašiakmi z dyní.

Tak takto som strašil ľudí po uliciach ja :)

Ďalším typickým znakom univerzitného mesta počas Halloweenu boli všadeprítomné house-party. Mal som pocit že párty bola v každom druhom dome. Samozrejmosťou a základom každej párty bola bečka piva a priopité osadenstvo. O to väčšia sranda bola že každý bol v nejakom tom kostýme. Moje najobľúbenejšie: Snehulienka (vo veľmi krátkej sukničke, ehm... :), Jack Sparrow, Mario & Luigi (zo známej hry), Wolverine, černošské mníšky, rôzne zombies a upíri a asi najorginálnejší (a dosť morbídny), chlapík oblečený ako Steve Jobs s tričkom iDead.

Mario, Luigi a hríb čo ich dokáže zväčšiť :)

Tieto "mníšky" nemali chybu :)

To bolo spestrenie inak celkom jednotvárnych jesenných dní. Inak sa nám tu začína ochladzovať a na zimu so snehovými búrkami a teplotami okolo -10°C sa nikto neteší. Jeseň je tu ale nádherná a farebná, aj vďaka mnohým parkom a zeleni na každom kroku. Obzvlášť univerzitný kampus vyzerá teraz veľmi pekne a keď sa ešte ukáže slnko, tak prechádzka alebo bicyklovanie cez nejaký park naozaj robí duši veľmi dobre, čo pri každodennom zhone treba ako soľ. Však pozrite sa na fotky (len tak pre poriadok, je to fotené zo smartphonu, takže kvalita nie je valná, musím si zaobstarať niečo lepšie).

Takýto pohľad mám teraz z okna môjho bytu

Veverička ochotne zapózovala

A ešte raz :)

Ako som povedal na začiatku, teraz naozaj nie je príliš o čom písať. Za tri týždne tu ale bude Vďakyvzdanie (Thanksgiving) čo je veľmi významný sviatok pre Američanov spojený s týždňovým pracovným voľnom (nie pre mňa... :( so zaujímavými tradíciami. Dúfam že sa mi podarí aspoň na chvíľu uniknúť niekam von, aktuálne dosť silno rozmýšľam spraviť si výlet do Chicaga na zápas NHL. A ak sa mi aj nič nepodarí, za mesiac a nejaké drobné ma čaká cesta cez Atlantik domov, Vianoce predsa treba tráviť s rodinou. Dovtedy to vidím na prácu a zase prácu, ale s tým som tak nejak počítal od začiatku, byť PhD študent v Purdue nie je med lízať :)


Dopísania zase niekedy inokedy,
Juro