Dovolenka! Po všetkom tom projektovom šialenstve som konečne mohol na chvíľu vypnúť vďaka jarným prázdninám (Spring Break) ktoré tu trvajú celý týždeň. Samozrejme že som sa rozhodol ho vyplniť cestovaním. Rozhodovanie kam ísť bolo ťažké, do úvahy padal New York a východné pobrežie, Florida, juh, či Kanada. Nakoniec som sa rozhodol sa pozrieť na západné pobrežie a štáty Kalifornia, Nevada a Arizona.
 |
| Precestovali sme toho celkom dosť... |
Keďže rozhodovanie mi trvalo dlho, všetci moji kamaráti už mali niečo naplánované. Nakoniec som sa pripojil k jednej skupine, ale keďže ich lety boli už plné, musel som letieť sám. Zlý deal to ale nebol - Chicago - San Francisco a Los Angeles - Chicago za $200 je celkom rozumná cena. S tým že zo San Francisca do Los Angeles pôjdeme autobusom (to sa ukázalo ako nie príliš dobré rozhodnutie, však čítajte ďalej).
Začiatok cesty teda viedol do Chicaga. Tam som si dal za cieľ navštíviť jednu z českých reštaurácií, ktorých tam je celkom dosť. Vybral som si
Klas Restaurant a atmosféra bola naozaj podobná českým reštauráciám (až na to že čašník bol Mexičan :). Tak som si dal guláš, poriadnu porciu bramborákov, k tomu čapovanú Plzeň a hneď som sa cítil ako doma. Moji mexickí priatelia si nemohli guláš a sviečkovú vynachváliť, takže niekedy sa musím pokúsiť im nejaký ten guláš navariť :)
 |
| Skoro ako doma... |
Potom už som smeroval na letisko a smer
San Francisco. Let to bol celkom dlhý (takmer 3000km a 5 hodín), ale keďže som bol dosť unavený, tak som ho skoro celý prespal. Z letiska priamo do mesta išiel vlak (súpravy BART) a hostel sme mali takmer rovno v centre. Prvý kontakt s mestom bol strašný. Bolo už jedenásť večer keď som sa s batohom a všetkými vecami ocitol blízko centra, očividne sa nejednalo o príliš dobrú štvrť. Obrovské množstvo bezdomovcov (jedna ulica bola kompletne pokrytá telami ležiacimi na chodníku), pochybné partie prevažne černošského obyvateľstva (som videl ako mlátili jedného týpka ktorého potom hodili do dodávky) ma prinútili riadne pridať do kroku a neobzerať sa. Našťastie po nejakých 5 blokoch som začal stretať mladých ľudí a plné bary, takže už to bolo dobré. Hostel sa už nachádzal v peknej štvrti.
 |
| Moji spolucestujúci v San Franciscu :) |
Samozrejme že po príchode a stretnutí s kamarátmi (ktorí doleteli o pol dňa skorej) sme hneď vyrazili do ulíc (teda vlastne do barov :). Nočný život je celkom bohatý, akurát všetko zatváralo už o druhej ráno (zákony štátu Kalifornia). Stretli sme tam dve slečny zo Španielska a rozhodli sme sa že spolu vyrazíme na druhý deň spoznávať San Francisco a okolie na bicykloch.
 |
| Tieto kopce dali riadne zabrať... |
Na druhý deň sme teda vyrazili do požičovne bicyklov. Mesto sa naozaj rozkladá na riadne veľkých kopcoch, niektoré ulice mi pripadali že sú naklonene o viac ako 45° uhol a auta zaparkované tam by stačilo len trochu postrčiť a by sa prevrátili :). A my sme boli šialení dosť na to to skúsiť na bicykloch. Nebolo to ale možné, ulice boli také strmé že sa nám bicykle stavali na zadné :). Radšej sme teda zišli dole k pobrežiu. Počasie nám síce neprialo (bolo dosť chladno a daždivo), ale rozhodli sme sa že to riskneme, čo sa ukázal ako dobrý krok, lebo poobede sa vyjasnilo a bolo aj celkom pekne.
 |
| Hurá na bicykle! |
San Francisco je z troch strán obkolesené vodou, väčšinu pobrežia tvorí zátoka v ktorej strede leží ostrov
Alcatraz, bývalé miesto jedného z najostrejších kriminálov na svete (do roku 1962). Svoj trest si tu odpykávali známi zločinci, ako napr. Al Capone a aj napriek mnohým mýtom, nikomu sa z neho nepodarilo úspešne uniknúť. My sme tam nešli lebo sme nemali dosť času (jediný spôsob bola platená túra so sprievodcom), ale Španielky sa tam vydali a vraj to bolo celkom zaujímavé.
 |
| Alcatraz |
Pokračovali sme na bicykloch pozdĺž zátoky, lebo naším cieľom bol most
Golden Gate, ktorý sa týči nad rovnomennou úžinou. Most je to naozaj dlhý a pohľad ako sa vynára z hmly ako sme sa k nemu blížili bol jednoducho úžasný, aj pre jeho výraznú červenú farbu (pre ktorú ho musia neustále natierať). Keďže má široké chodníky po oboch stranách, nebol problém sa dostať na druhú stranu. Teda problém trochu bol, bolo na ňom množstvo turistov a miestami sme museli bicykle tlačiť.
 |
| Ako sme sa blížili, most sa postupne vynáral z hmly |
 |
| Jazda cez most |
Na druhej strane sme potom vyšli na kopec nad mostom, z ktorého bol nádherný výhľad na celú zátoku z mostom v popredí a mestom v pozadí. Niektorí cestovatelia tvrdia že ide o jeden z najkrajších výhľadov v celých Spojených Štátoch. Potom sme prešli most naspäť a vydali sa k pacifickému pobrežiu. Cestou sme prechádzali cez zbohatlícku štvrť s honosnými obydliami a vilami. Pri pobreží sú nádherné turistické trasy ktoré viedli priamo po útesoch. Takto sme si mohli obzrieť Golden Gate aj z druhej strany.
 |
| Ten výhľad naozaj stál za všetku tú drinu a vybicyklované kopce |
 |
| Cesta pri pacifickom pobreží a pohľad na most z druhej strany |
Nasledovala cesta cez Golden Gate park a cez mesto so všetkými jeho kopcami. Španielky to vzdali a vrátili sa kratšou cestou hneď od mostu. Ani sa im nedivím, vybicyklovať všetky tie kopce dalo riadne zabrať. Zaujímavosťou je Lombard Street, ktorej jedna časť sa zužuje a cesta sa hadovito vlečie do kopca. Je to zaujímavá atrakcia a pred cestou bol dlhý rad áut, vodiči ktorých si nechceli nechať ujsť príležitosť zajazdiť dole kopcom. My sme to samozrejme zvládli na bicykloch, aj keď sklon cesty bol naozaj strmý a brzdy dostali zabrať. Celkovo sme spravili takmer 50km a musím povedať že bicykel je naozaj veľmi dobrý prostriedok ako spoznať San Francisco a okolie.
 |
| Hadovito sa vlečúca Lombard Street |
Na ďalší deň sme sa boli pozrieť do centra mesta, ktoré sa ale príliš nelíši od ostatných amerických miest, teda veľa vysokých mrakodrapov vo finančnom centre a množstvo ľudí. Boli sme sa pozrieť aj na radnicu, ktorej budova bola veľmi pekná. Viacej sa nám ale páčilo pobrežie a čínska časť mesta. Číňanov tu žije naozaj veľa (až 30% všetkých obyvateľov) a ich štvrť bola akoby mesto v meste, kde anglické nápisy človek skoro nevidel.
 |
| Centrum, finančná štvrť |
 |
| Radnica |
 |
| Vnútro radnice |
Pri pobreží zátoky bolo množstvo mól, najznámejšie je Pier 39 s veľa obchodmi a reštauráciami ponúkajúce špeciality z rýb a ostatných morských potvor. Tak som si dal aspoň rybiu polievku a krabí šalát, aby sa nepovedalo. Na druhej strane zátoky sa nachádza ďalší veľký most, Bay Bridge (dlhší ako Golden Gate), ktorý nie je taký svetoznámy ako Golden Gate, ale stále sa jedná o veľkolepé inžinierske dielo spojujúce San Francisco s Oaklandom.
 |
| Bay Bridge |
 |
| Pier 39, obchody a reštaurácie |
San Francisco je známe aj svojimi káblovými vozňami, ktoré sa driapu do kopcov a vyzerajú naozaj starodávne. Ťahané sú káblom, ktorý prechádza uprostred ulice. Samozrejme že sme si vyskúšali jednu jazdu, len na môj vkus jazdia príliš pomaly, ale do tých strašných kopcov to asi inak ani nejde :). Inak v centre zabezpečujú dopravu električky, ktoré boli veľmi podobné tým našim :)
Večer sme sa rozlúčili so Španielkami (netušiac, že v Los Angeles ich stretneme znovu :) a vybrali sme sa na autobusovú stanicu spoločnosti Greyhound, aby sme absolvovali strastiplnú nočnú cestu do Los Angeles. Autobus bol celkom pohodlný, ale dôvera začala klesať keď v Oaklande nastúpili ďalší cestujúci, aj s malými deťmi, čo ma celkom prekvapilo lebo autobus mal v pláne ísť celú noc a do Los Angeles doraziť až ráno, takže skoro 8 hodín cesty. Zvlášť jeden černošský pár vyzeral ako by sťahoval celý dom podľa veľkého počtu batožiny ktorú sa snažili natrepať do autobusu. Vôbec ich netrápilo že pri tejto manipulácii niekoho udrú lakťom do hlavy, ale nakoniec zvíťazila únava a prestal som sa o nich starať (dokiaľ tá ženská nezačala chrápať, ako drevorubač :).
 |
| A ešte jeden pohľad a rozlúčenie s nočným San Franciscom |
Cesta ubiehala rýchlo, v San Jose nastúpilo zopár ďalších ľudí a zhruba o tretej ráno sme zastavili kdesi uprostred Kalifornie na mieste kde nebolo nič, iba reštaurácia Burger Kingu. A tu začali problémy, lebo autobus zrazu nešiel naštartovať. Dve hodiny sa vodič pokúšal odstrániť problém sám, potom rezignoval a privolal náhradný autobus, ktorý mal doraziť "čoskoro". Avšak hodiny plynuli a stále nič, a čo bolo horšie, vodič niekam zmizol takže nebolo nikoho kto by sa o nás postaral. Ešteže som si medzi cestujúcimi všimol jednu blonďatú dievčinu a dal sa s ňou do reči. Vysvitlo, že je z Českej republiky a v Amerike je na dovolenke. Človek stretne (skoro)krajanov naozaj všade, bolo to veľmi milé :). Tak sme si krátili čas rozhovormi a hlavne nadávaním na absolútnu nekompetentnosť Greyhoundu že nás nechávajú tak dlho stáť uprostred ničoho. Až po šiestich hodinách (!!!) keď už bol dávno deň (mali sme doraziť do L.A. o siedmej ráno) prišiel náhradný autobus a mohli sme sa vydať na zvyšok cesty (čo boli ďalšie 4 hodiny). Do L.A. sme tak dorazili až poobede. Chceli sme sa u Greyhoundu sťažovať na mizerný prístup k zákazníkovi, ale jediné čo sme od nich dostali bol papier s inštrukciami ako vyplniť sťažnosť online. Takže ďakujem, Greyhound nikdy viac!
Toto neplánované zdržanie trochu nabúralo naše plány, pretože sme mali v pláne pozrieť Hollywood ráno ešte predtým než sa vydáme na letisko požičať auto. Tak som sa rozlúčil s českou kamarátkou (snažil som sa ju zlomiť nech ide s nami do Las Vegas, chvíľu aj nad tým rozmýšľala ale nakoniec sa rozhodla nezmeškať svoj let do Česka :) a vyrazili sme rovno pre auto. Len tak pre zaujímavosť, okolie Greyhound stanice v L.A. vyzeralo dosť nebezpečne aj počas dňa, plné pochybných indivíduí a bezdomovcov. Jeden dôveryhodne vyzerajúci Mexičan (zarastený, v ošúchaných šatách a s cigaretou) nám dokonca ponúkal že za desať dolárov nás hodí na letisko (alebo do najbližšej uličky kde by nás okradli jeho kumpáni), tak sme radšej zvolili o dosť drahší, ale bezpečný taxík. Tak sme sa konečne dostali do požičovne, vyzdvihli auto (Ford Fiesta) a hurá do Las Vegas!
O priebehu cesty a čo sa dialo v Las Vegas sa dočítate v pokračovaní ;)
Tak zatiaľ,
Juro
