Spring Break, časť 3: Grand Canyon

Po pár dňoch v Las Vegas sme už mali dosť všetkého toho mestského prostredia a rozhodli sme sa vypadnúť von a pozrieť nejaké tie prírodné zázraky. Voľba padla na Grand Canyon, ktorý aj keď začína kúsok za Las Vegas, pre jeho obrovskú dĺžku sme museli prejsť takmer 500km do hlavného turistrického centra. Z Las Vegas ponúkali síce aj letecké a vrtuľníkové výlety do kaňonu, ale to bolo úplne mimo naše finančné možnosti :)

Hoover Dam

Cestou sme sa zastavili u Hooverovej priehrady (Hoover Dam) ktorá prehradzuje rieku Colorado vytekajúcu z Grand Canyonu, vytvárajúc jazero Mead, ktoré je takmer 350km dlhé a je zdrojom vody a elektriny pre celé Las Vegas. Vlastne, priehrada je jedna z hlavných dôvodov prečo sa Las Vegas začalo prudko rozrastať v 50-rokoch minulého storočia. Priehrada to je skutočne obrovská a jedná sa o jedinečné inžinierske dielo uprostred púšte. Nad údolím priehrady sa klenie diaľničný most a celá tá púštna scenéria tomu dodáva zvláštnu atmosféru. 

Vrch priehrady

Jazero Mead

Diaľničný most klenúci sa nad údolím priehrady

No nemali sme veľa času, lebo do Grand Canyonu boli ešte takmer 4 hodiny jazdy a chceli sme doraziť v rozumnú hodinu. Nasledovala opäť cesta cez púšť, ešte prázdnejšiu ako tá v Kalifornii. Bolo treba naozaj si strážiť koľko benzínu je v nádrži, hlavne potom čo sme zbadali ceduľu s varovaním že ide o poslednú benzínku na celých 150km :). Cesta ale ubiehala celkom rýchlo, na púštnych cestách bol totiž celkom vysoký rýchlostný limit 75mph (normálne býva okolo 65-70mph). Každý ale jazdil 90mph, čo je skoro 150km/h. Policajtom to nevadilo, alebo ich uprostred púšte ani nebolo vidieť :) Po pár hodinách (už v štáte Arizona) to ale začalo byť celkom nudné pozerať na tú istú krajinu. Mimochodom, bol som jediný vodič, lebo požičovne si obvykle účtujú nemalý poplatok navyše za mladších vodičov a keďže ja jediný som mal viac ako 25 rokov, pripadlo na mňa všetko jazdenie. Keďže nie som pravidelný vodič, za tento týždeň som toho najazdil viac ako za minulý rok :)

Ďalšia dlhá cesta cez púšť...

Niektoré skalné útvary boli naozaj zaujímavé

Po ďalších pár hodinách jazdy a pár zastávkach vo väčších mestách (Kingman, Williams) sme sa už konečne dostali k vstupu do Grand Canyon National Parku. Scenéria sa tu celkom zmenila, očakávali sme veľkú dieru uprostred púšte, ale na naše prekvapenie tu rástlo veľa stromov tak sme ani nezbadali že už sme na okraji kaňonu. Tak sme rýchlo zaparkovali auto (po miernom blúdení v parku, cesty tu sú dosť spletité) a utekali k okraju, lebo sme sa nemohli dočkať až uvidíme tú veľkú dieru v zemi :)

Vstup do Grand Canyon National Parku. Vstupné: $25 na auto

Prvý pohľad dovnútra kaňonu

Bohužiaľ, trochu zle sme odhadli čas a dorazili sme len hodinu pred zotmením, takže na nejaké veľké vychádzky nebol čas. Ale aj tá jedna vyhliadka čo sme navštívili stála za to. Nič tak impresívne som v živote nevidel, kaňon je skutočne obrovský, až sa nechcelo veriť že tá úzka stužka vody na dne kaňonu dokázala vytvoriť také veľkolepé dielo (aj keď jej to trvalo zopár miliónov rokov). Fotili sme ako o život, lebo slnko pomaly klesalo dole a viditeľnosť sa zhoršovala. Ale bolo to zaujímavé v tom že ako slnko zapadalo, skaly pomaly menili farbu z okrovej cez červenú až do fialovej. 

Rieka Colorado

Jednoducho nádhera...

Prechádzka po okraji kaňonu bola zaujímavá, len málo ľudí dbalo na zábradlia na okraji a všetci sa chceli pozrieť dole. Mimochodom, každý rok tu zahynie niekoľko desiatok ľudí ktorí v snahe získať čo najlepší výhľad idú na samý okraj, zošmyknú sa a padnú dole na tvrdé skaly. Videli sme aj nejaké skupinky čo sa chystali táboriť dole v kaňone, ale taký trek dole do kaňonu je na celý deň a človek potrebuje poriadne vybavenie - cesta je namáhavá a ľahko sa môže stať že na okraji kaňonu sneží, ale dole pri rieke je riadne horúco (predsa len ide o výškový rozdiel skoro jeden a pol kilometra).

Ako slnko zapadalo, skaly začali meniť farbu

Pokus o preskočenie kaňonu :)

Po zotmení ale už nebolo vidieť vôbec nič, tak sme sa museli pobrať späť k autu. Už sme sa len zastavili v obchodíku nakúpiť nejaké suveníry, zásoby na cestu a potom sme sa vybrali na dlhú cestu späť do Las Vegas. Bol som trochu rozčarovaný z toho že sme nemohli zostať dlhšie a že sme šli 10 hodín kvôli dvom hodinám, ale po čase sa mi to rozležalo v hlave a povedal som si, stálo to za to.

Panoráma po západe slnka...už toho veľa vidieť nebolo

 Cesta v noci cez púšť je niečo úplne iné ako cez deň, stretali sme málo áut a krajina okolo nás bola zahalená v úplnej tme, nikde žiadne svetielka na horizonte ako sme zvyknutí v Európe s hustým osídlením. Najkrajší okamih bol keď sme si urobili zastávku a odbočili na náhodnú cestu preč z diaľnice. Po tom čo sme zhasli všetky svetlá na aute nás obklopila úplná tma a hviezdy žiarili tak silno, až to pichalo v očiach. Úplne nový pocit pre niekoho čo nikdy nevidel nočnú oblohu nedotknutú svetelným znečistením. Ako sme pokračovali ďalej k Las Vegas, táto nádhera sa stratila pre vzrastajúci počet obývaných miest a najmä Las Vegas je vysvietené tak, že nie je šanca vidieť čo i len jedinú hviezdu :)

Po príchode sme si dali ešte jednu noc a deň v Las Vegas, ale potom už nastal čas vrátiť sa naspäť do Los Angeles a dobehnúť zameškané, čo znamená Hollywood a pacifické pláže. O tom ale zase nabudúce.

Juro