Road trip z Indiany do Kalifornie, časť 1: Nekonečné roviny Stredozápadu

Američania hovoria, že najlepšie sa Amerika spoznáva spoza volantu a úplne najlepšie, ak si ju človek prejde z jedného konca na druhý. Myšlienky na podobnú cestu (alebo, ako tomu hovoria tu, road-trip) som nosil v sebe už dlho, ale buď nebol čas alebo vôľa (alebo auto). Teraz sa však naskytla príležitosť, keďže moji kolegovia, Michel, jeho žena Argelia a Innfarn, dostali prácu (internship) v Los Angeles a keďže budú potrebovať auto na dochádzanie do práce a na pohyb okolo, rozhodli sa ísť tam so všetkými vecami a s autom. No a keďže zrovna vtedy som mal kúsok voľna (po tom čo sme poslali ďalší vedecký článok) rozhodol som sa ísť s nimi ako turista a pomôcť so šoférovaním. Nebol to síce úplný road-trip z východného pobrežia na západné, ale čakala nás poriadna porcia kilometrov.

Zväčšiť mapu

3 719 km z Indiany cez Illinois, Iowu, Nebrasku, Colorado, Utah, Arizonu do Kalifornie a 35 hodín. Toľko trvá cesta z West Lafayette do Los Angeles podľa Googlu. Moji priatelia mali len tri dni na cestu (aby dorazili do práce aspoň deň pred) čo znamenalo denne prejsť viac ako 1000km. Trúfali sme si na to vzhľadom k pohodlnému autu (Toyota Camry) a že budeme mať štyroch vodičov. Trochu mrzelo že strávime skoro celý čas na ceste, ale podarilo sa nám to dať dohromady aj s návštevou zopár zaujímavých miest.

Univerzitný kampus v Iowa City

Prvý deň sme vyrazili skoro ráno z West Lafayette a mali sme naplánovanú len jednu zastávku po ceste, v Iowa City (aby sme navštívili Innfarnovu priateľku ktorá mu rozbila auto :). Trvalo nám to trochu viac ako 5 hodín a obišli sme Chicago, prekročili celý štát Illinois a rieku Mississippi ktorá ho oddeľuje od Iowy. Samotné Iowa City je univerzitné mesto, podobne ako West Lafayette, je ale trochu rozsiahlejšie. Kampus možno nebol o veľa väčší, ale mesto samotné ponúkalo neporovnateľne viac možností na žitie študentského života vo veľmi peknom centre plnom reštaurácií a barov. 

Potom sme uháňali ďalej po diaľnici I-80 na západ tak rýchlo ako sa dalo. Vec sa má tak že v americkom stredozápade toho nie je až tak veľa k videniu (samá rovina a kukuričné polia) tak sme naplánovali prvý úsek čo najdlhší, s jedinou zastávkou. Tam som sa prvý krát dostal k volantu, no po piatich hodinách šoférovania náš cieľ stále nebol v dohľadne, tak ma museli vystriedať. Mali sme to naplánované dopredu tak že ten čo bude riadiť pri najbližšej príležitosti mal uložený povinný spánok v aute aby bol čerstvý.

Diaľnica v Nebraske

Po ďalších 1000km počas ktorých sme prešli cez mestá Des Moines (hlavné mesto Iowy), Omaha (veľké mesto na pomedzí Iowy a Nebrasky), Lincoln (hlavné mesto Nebrasky) sme konečne dorazili na miesto odpočinku, mestečko Sidney v Nebraske (veľa amerických miest má "skopírované" názvy z ostatných častí sveta, išli sme napr. aj cez Peru, Paris aj Ottawu) a do motelu na ubytovanie. Po skoro 20 hodinách jazdy a 1600 km sme spali naozaj veľmi dobre :). Ráno nás znepokojila rozsvietená kontrolka motora, ale to sa ukázalo vinou nekvalitného paliva ktoré sme nabrali niekde po ceste. Ono benzín v USA stojí dosť za nič v porovnaní s európskym, bežne sa tankuje benzín s oktánovým číslom 87 a autá sú na to prispôsobené. My sme tam nedopatrením dali 85 a to už sa našej Toyote nepáčilo.

Fádna krajina Stredozápadu

Prvý deň bol teda dosť nezáživný, človek mal aj po 10 hodinách jazdy pocit že sa stále nachádza na tom istom mieste. Až na západe Nebrasky sa krajina začala meniť v očakávaní Skalistých Vrchov, ktoré sme mali prekročiť na druhý deň.