nedeľa 12. augusta 2012

Los Angeles a SIGGRAPH 2012

Po istom čase sa mi konečne zase podarilo vyrobiť nejakú cestu. Tentokrát viedla do Los Angeles a oficiálny dôvod bol SIGGRAPH 2012. Pod týmto názvom (alebo skratkou?) sa skrýva najväčšia konferencia a veľtrh o počítačovej grafike, čo som ja ako 3D grafik nemohol vynechať. Už aj kvôli tomu že sa to konalo "kúsok" odo mňa, v Los Angeles (kúsok znamená 700km). 

Los Angeles Convention Center, kde sa konferencia konala
Ďalší dôvod bol ten že tento rok sa nám tam s kolegami podarilo poslať článok ktorý nám prijali, takže som chcel byť u toho, keď sa naša práca bude prezentovať celému svetu. Pri tom som mal možnosť sa zase stretnúť s kolegami nielen z Purdue univerzity, ale aj z ostatných univerzít (hlavne z Nemecka). No a vedľajší dôvod bol konečne spoznať centrum L.A. (pri mojej minulej návšteve na jar sa mi to nepodarilo) a okolie. Z Applu boli takí dobrí že ma pustili na dva (platené) dni z práce, akurát teda cestu a ubytovanie som si musel vybaviť sám.

Centrum Los Angeles z vtáčej perspektívy
Cestu som začal na letisku v San Jose. Pôvodne som rozmýšľal že vezmem autobus, ale po skúsenostiach s Greyhoundom a vidinou zabiť 8 hodín natlačený v autobuse, som radšej zaplatil dvojnásobok a zvolil lietadlo (ktorému cesta trvá necelú hodinku). Inak San Jose je asi prvé americké letisko kde mali čapovanú originálnu Plzeň :). Po necelej hodinke letu malým lietadlom (ono je to krátka linka a moc ľudí necestovalo) spestrenou slušnými turbulenciami sme už pristávali na LAX (Los Angeles International Airport) a za ďalšiu hodinku už som bol v centre.

Nočné Los Angeles
Tam ma čakal kolega z Purdue, ktorému sa takisto podarilo získať internship na toto leto v spoločnosti Dreamworks (fanúšikovia animovaných filmov isto vedia o čo ide). Akurát to malo trošku nevýhodu v tom že nebýval priamo v Los Angeles, ale v Burbanku, čo je dosť ďaleko od centra a cesta autobusom trvala celú večnosť (1 a pol hodiny). Celkovo, verejná doprava v Los Angeles nie je bohviečo, majú síce metro, ale mesto je tak obrovské že ak sa človek niekam chce dostať, trvá to nekonečne dlho. Autom sa tu cestuje omnoho šikovnejšie.

V kopcoch nad L.A.

Aby som si trochu aj užil výlet, doletel som už cez víkend (konferencia bola od pondelka). Než sme sa vydali do centra, som chcel trochu spoznať okolie. Kolega tvrdil že pozná jedno observatórium v kopcoch nad L.A., odkiaľ je pekný výhľad na centrum (a je to aj kúsok od slávneho hollywoodskeho nápisu). Tak sme šli, akurát čo mi nepovedal že to bude obnášať sedemkilometrovú túru do kopca v 30-stupňovej horúčave vo vyprahnutom teréne (takže sme boli pekne sprášení). 

Griffith Observatorium
No nevadí, bola to pekná prechádzka a tie výhľady naozaj stáli sa to. Observatórium (Griffith Observatory) je umiestnené na naozaj peknom mieste s výhľadom na centrum L.A., oceán a aj nápis Hollywood je neďaleko. Vnútri sú rôzne exponáty (napr. obrovské Foucaltovo kyvadlo), ďalekohľady, prehľad histórie vesmíru (takže je to skôr múzeum), ale robí sa tu aj seriózna veda. Odtiaľ sme zišli dole rovno do centra mesta.


Centrum Los Angeles je veľmi podobné centrám iných amerických miest, teda ulice s mriežkovou štruktúrou, mrakodrapy, finančné centrum, hotely a množstvo obchodov a reštaurácií. Na to aké je celé mesto rozľahlé, sa mi centrum nezdalo extra veľké a aj peši sa dalo prejsť ani nie za hodinku. Čo ma zaujalo boli koncerty zdarma. Každú noc čo som tam bol sa tam konal nejaký koncert pod šírym nebom, žánre boli variabilné, či už šlo o tradičnú indickú hudbu, pop, alebo rap. Dobrý spôsob ako prilákať turistov (ktorých tam bolo neúrekom). 

Jeden z nočných koncertov
Mesto má aj rôzne prisťahovalecké štvrte, mne sa najviac páčilo v Malom Tokiu kde bolo plno japonských reštaurácií s dobrým jedlom (celkom som sa naučil na suši) a zopár pouličných umelcov. Inak tu samozrejme nechýbala ani čínska štvrť, ale nikoho asi neprekvapí že väčšinou to tu bol beztak samý Mexičan :)

"Umenie"
Akurát v noci to moc pekné miesto nebolo, pár ulíc okupoval smrad z množstva bezdomovcov a aj po uliciach sa pohybovali rôzne pochybné indivíduá. Ale zase nemal som pocit že by to bolo nejak extra nebezpečné (oproti takému Chicagu). V Los Angeles sú na to iné štvrte, hlavne na juhu ďaleko od centra, ktoré sa stali nechválne známe vojnami gangov.

Walt Disney Concert Hall
V centre sa nachádza aj zopár známych budov, napr. centrála novín L.A. Times a Walt Disney Concert Hall, čo je koncertná sála s veľmi netypickou architektúrou. Ostatné mrakodrapy patria viac menej bankám a hotelom, tie nie sú až tak zaujímavé. Na južnom okraji centra sa nachádzajú dve rozľahlé budovy hneď vedľa seba, prvou je Staples Center a druhou Los Angeles Convention Center.


Bronzový Wayne Gretzky
Staples Center je viacúčelová športová aréna, hrajú tu slávne tímy NBA (Los Angeles Lakers) a  NHL (Los Angeles Kings). Občas sa tu konajú aj koncerty. Pred arénou sú sochy slávnych hráčov NBA a NHL, napríklad nemôžete prehliadnuť veľkú bronzovú sochu Wayna Gretzkeho. Ale zrovna keď som tam bol tak sa tam žiadna športová akcia nekonala.

Vstupná hala v konferenčnom centre

Samotná výstava
Zato v Convention Center sa konala konferencia SIGGRAPH, čo bol hlavný dôvod mojej návštevy. Tá pozostávala z viacerých častí, bola tu exhibícia (veľtrh) firiem čo v grafike niečo znamenajú, potom tu bol festival animácie (tu boli zastúpené filmy ako Disney, Dreamworks či Pixar) kde prezentovali svoje technológie a tiež úryvky zo svojich nových filmov. Ďalej sa tu vystavovali aj iné formy digitálneho umenia no a čo dnes začína ísť do módy sú 3D tlačiarne. Veľa firiem prezentovalo možnosti čo sa dnes dá rýchlo vyrobiť priamo z 3D modelu vytvorenom na počítači.

Jedna z mnohých 3D tlačiarní a ukážka čo dokáže vytvoriť
Ja a moji kolegovia sme sem ale prišli hlavne kvôli technickej časti, kde sa prezentovali výskumné články a postery z rôznych oblastí počítačovej grafiky (my sme mali článok zrovna o tej 3D tlači, ak vás to zaujíma, môžte si pozrieť YouTube video). Zišlo sa tu toho naozaj dosť, nedalo sa pobehať celé (a ani som nemal vstupenku na plnú konferenciu). Aj tak si myslím že aj za púhé 2 dni som toho videl dosť (konferencia trvala od pondelka do piatka).

Motion Capturing naživo
No a v utorok večer som sa už rozlúčil s kolegami a nastúpil na cestu späť (tentokrát do San Francisca a odtiaľ vlakom z letiska do Cupertina). A to už bol asi môj posledný výlet tu v Kalifornii, lebo v prostriedku augusta už letím naspäť do Chicaga a odtiaľ späť na univerzitu, späť do života graduate študenta. Radšej by som ale asi zostal tu v Silicon Valley :)


piatok 27. júla 2012

Great America

Nebojte sa, nebudem nič písať o "veľkej Amerike" alebo ju nedajbože ešte vychvaľovať :) Takto sa len volá zábavný park v Santa Clara kúsok odtiaľ kde bývam a ktorý je medzi Američanmi dosť populárny. A keď zábavný park tak to poriadny, s viac ako 50 atrakciami, nespočetnými stánkami s jedlom, komediantmi, umelcami a ostatným čo k tomu patrí a čo dokáže vytiahnuť z návštevníka nejaké peniaze. Ešteže som mal (vďaka Applu) vstupenku zadarmo :) 

Park bol veľmi pekne upravený, všade samé trávniky, kvety a fontány
Bohužiaľ, na návštevu nám zvolili asi najmenej vhodný čas, slnečnú júlovú sobotu. Čo je na tom zlého? FRONTY. U každej atrakcie bol neskutočne dlhý had ľudí čakajúci na jazdu. Už pri vstupe sa tvorili rady a dosť dlho sme čakali. Aj kvôli bezpečnostnej prehliadke ktorá si v ničom nezadala s tou letiskovou. Teda detektor kovov, prehľadávanie batohov, káps a podobne. Ameriko, čoho sa stále tak bojíš? Hlavne že americké vlajky boli na každom kroku :)

Vstup do parku
Ale čo sa dalo robiť, už keď som tam bol tak som chcel skúsiť aj nejaký ten roller coaster. Bolo treba ale prehltnúť skoro hodinové čakanie v lajne, takže za 4 hodiny som stihol len nejaké 3 jazdy. Nič moc vzhľadom k tomu že jazda trvala len pár minút... Boli tam samozrejme prioritné lajny ale samozrejme za prioritný peniaz ktorý vôbec nebol malý. Preto zívali prázdnotou a ľudia si radšej vystáli polhodinovú radu. Inak osadenstvo parku tvorili úplne prekvapujúco rodiny s deťmi. Ako-tak sa to dalo ešte ráno hneď ako sme dorazili.

Vyhliadková veža

...a výhľad na park.
Po výdatnom obede (grilovane rebierka a kuracina, vďaka ti ešte raz, Apple :) sme sa nechali vyviezť na rozhľadňu (niečo ako UFO v Bratislave), ktorá sa pomaly otáča a je z nej krásny výhľad na celý park a Silicon Valley. A tiež jedna z mála atrakcií kde neboli až také fronty. Takisto som hneď poobede nechcel dráždiť žalúdok nejakými šialenými jazdami. Potom nasledovala lanovka cez celý park, opäť s pekným výhľadom. To už nás ale začalo nudiť a chcelo to nejaký adrenalín v podobe roller coasteru.

"Grizzly"
Nachádza sa ich tu 5, ale podarilo sa mi stihnúť len dva :( Prvým bol takzvaný "Grizzly" čo je dosť starý, drevený roller coaster. Jazda nebola až taká strhujúca (žiadne loopingy a podobne) a celkom hrboľatá (drevo dosť pružilo) ale aspoň nebola taká krátka (v porovnaní s ostatnými). Nezávidel som jednej pani ktorú po vystátí hodinového radu nepustili do vozíku kvôli "objemnosti" (hlavne že všade boli upozornenia že ľudia istých proporcií nemajú nárok). Po tomto nastal hlad po niečom extrémnejšom.


Chvíle pred extrémnou jazdou
 Ďalší roller coaster, "Flight Deck" už patril medzi tie naozaj adrenalínové. Celkom rýchly (skoro 100km/h), zopár loopingov, vrutov a prudkých spádov. Toto bol naozaj zážitok, G-čka boli dosť cítiť (pozitívne aj negatívne, bol tam jeden loop počas ktorého bol človek chvíľu v beztiažovom stave) nasledované jazdou kúsok nad hladinou jazera (až to vyzeralo že doň spadneme). Bolo to super, až teda na tú ženskú čo vedľa mňa celý čas vrieskala :). Tu máte video z jazdy:



Okrem tohoto tu boli rôzne vodné jazdy na člnoch či vydlabaných kmeňoch. Je tam aj veľký akvapark s bazénmi, fontánami a obrovským toboganom. Takisto aj pár pirátskych lodí a ostatných zábaviek (nielen) pre deti. K tým adrenalínovejším patrili rôzne kolotoče a simulátor voľného pádu (no, ono to bol naozajstný voľný pád so zabrzdením tesne nad zemou) z vysokej veže. Na to som tiež chcel ísť ale rad bol jednoducho príliš dlhý a nebol už čas. Tu máte aspoň sériu obrázkov.

Vodný park

Slučky jedného z roller coasterov

Mali tu samozrejme aj klasické kolotoče :)


Som dosť sklamaný že sa mi toho nepodarilo stihnúť viacej, ale nič sa nedalo robiť, bol krásny víkendový deň a park bol plný ľudí. Nabudúce treba ísť uprostred týždňa a mimo sezónu, to sa človek môže voziť celý deň. Inak ale návštevu môžem doporučiť, atrakcie boli zaujímavé a pre človeka s pevným žalúdkom sú asi najzaujímavejšie divoké roller coastery. Ale aj tí čo neobľubujú výplach žalúdka si prídu na svoje pri ostatných atrakciách.















Zdraví vás

Juro "Roller Coaster"

utorok 17. júla 2012

Baseball & MLB

Tak sa mi podarilo zájsť na ďalší veľmi populárny americký šport, baseball. Hlavne v San Franciscu je dosť populárny a na zápasy ich tímu San Francisco Giants chodí dosť ľudí. Baseballová "prvá liga" sa volá MLB (Major League Baseball) a má 30 tímov. Inak sa musím priznať že o tímoch a hernom systéme ligy toho veľa neviem, ale tak ako-tak poznám pravidlá hry takže som aspoň vedel čo sa deje na ihrisku)


Dostal som sa tam vďaka Apple, ktorí nám vybavili lístky a zabezpečili aj dopravu tam a späť. Zrovna hrali sériu proti Houston Astros a štadión bol plný (40-tisíc ľudí). Inak štadión sa volá AT&T Park (podľa telefonického operátora) a má krásnu polohu hneď na brehu San Francisco Bay (kúsok od Bay Bridge). Akurát teda od zátoky dosť nepríjemne pofukovalo a lietalo tu strašne moc morských čajok, až sa človek bál aby mu niečo nepríjemné nepristálo na hlave...



Typickým javom býva plno (pochybne vyzerajúcich) ľudí snažiacich sa predať lístky na zápas (samozrejme že predražené). Toto som si všimol aj na NBA, aj NHL a dokonca aj na univerzitnom futbale, takže to nie je nič výnimočné. My sme mali lístky zadarmo od Apple :)


Ako je už zvykom u veľkých športových podujatí v USA, jedná sa o veľkú show pre divákov. Keďže hra trvá dosť dlho (obvykle okolo troch hodín, ale teoreticky môže trvať donekonečna) po celom štadióne boli rôzne stánky s občerstvením, jedlom, suvenírmi a podobne. Aj medzi publikom pobehovali predavači popcornu, hot-dogov, horkej čokolády (ktorá sa naozaj hodila lebo bola dosť zima, 11°C a nepríjemne mrholilo) a ostatných pochutín. Predávali samozrejme aj nejaký ten alkohol, aj keď dosť draho (pivo za $10) a pár divákov bolo pekne pripitých :)


Samotná hra bola fajn, mne osobne sa baseball celkom páči, je to pekná pozičná hra, aj keď trvá dosť dlho. Každopádne ma ale baví viac ako americký futbal. Akurát sme mali sedenie dosť ďaleko od mét takže bol niekedy problém rozoznať či to bol strike alebo ball :) A zrovna v tejto hre sa moc neskórovalo, SF Giants vyhrali 4:1. Texasanom sa akurát podaril jeden homerun s jediným hráčom. Počas hry sa konali aj rôzne akcie na rozveselenie divákov ako strieľanie tričiek do davu, vyhlasovanie výhercov rôznych cien a podobne. V tomto sú Američania majstri, čo sa týka bavenia divákov. Akurát ako som spomenul, bola kosa, mrholilo a bolo treba sa zohrievať nejakým tým drinkom.


Už bola tma keď sa zápas skončil. Odišli sme trochu skorej aby sme sa vyhli davu čo sa naraz vyhrnul zo štadiónu (a stihli spiatočný autobus) no museli sme sa zastaviť na nábreží pred rozsvieteným štadiónom. Bol to pekný pohľad ako sa všetky tie svetlá odrážali vo vode a bolo tam aj veľa ľudí čo aj počas zápasu sedeli pred štadiónom a snažili sa zachytiť niečo z hry (veľkoplošná obrazovka bola vidieť aj zvonku.


Čo som ale nečakal bol dosť intenzívny ohňostroj na záver. Myslel som že to bude pár delobuchov na oslavu víťazstva ale ono to trvalo skoro štvrť hodiny a takmer sa vyrovnal tomu zo 4. júla. Asi im zostali nejaké nevybuchnuté zásoby :) Ohňostroj bol taký veľkolepý že dokonca aj policajti zosadli z motoriek a začali si ho natáčať.


Zážitok to bol teda veľmi dobrý (až na tú zimu) a možno niekedy zájdem ešte raz. Baseball mi je rozhodne milší ako americký futbal (možno aj preto že viac chápem pravidlá). Tak ak budete mať niekedy cestu do USA, na baseball si zájdite. Dovtedy môžem doporučiť pozrieť napr. tento film ;)

pondelok 9. júla 2012

Deň Nezávislosti

Najväčším sviatkom pre hrdých Američanov je jednoznačne Deň Nezávislosti (Independence Day), ktorý sa koná každého 4. júla (už od roku 1776) a je to aj jeden z mála sviatkov kedy má celá krajina voľno. Tento rok to pripadlo na stredu a veľa ľudí si vzalo dovolenky aj zvyšok týždňa, takže vo štvrtok to vyzeralo akoby celý Apple vymrel :)


Ľudia slávia tento sviatok rôzne, ale väčšinou to je deň keď sa rodiny dajú dohromady, spravia nejaký ten piknik alebo grilovačku (spojenú s popíjaním) a večer pozrú ohňostroj, ktorý sa koná v každom väčšom meste. Ohňostroje sú asi najviac známa súčasť tohto sviatku a naozaj sa na nich nešetrí (možno okrem východu USA kde pre strašné horúčavy tento rok pár ohňostrojov radšej zrušili).

Plné nábrežie ľudí v San Franciscu
 Ďalšou súčasťou sú všadeprítomné americké vlajky, na každom dome a mnohých autách, až mi to pripadalo že kto si vlajku nevyvesí, toho označia za komunistu :) Aj v oblečení prevažovali modro-bielo-červené farby ako má vlajka. Ale tak dá sa to chápať, Američania vždy boli a budú veľkí patrioti, to my Slováci nadávajúci na štát pri každej príležitosti asi nikdy nepochopíme... na druhej strane negatívny efekt je že pre niektorých Američanov akoby ostatné štáty ani neexistovali (USA je pre nich jediný dobrý a vyspelý štát) a z toho pramení ich ignorantský postoj (našťastie som takých veľa nestretol).

Vystupovali tu rôzne skupiny, týmto to zrovna moc nešlo
Ja som sa vybral pozrieť ako to vyzerá na 4. júla v San Franciscu. Ľudí tam bolo neskutočne veľa (hovorilo sa o 200-tisíc návštevníkoch) a hlavne keď sa blížil večer a čas ohňostroja, každý sa snažil natlačiť k pobrežiu zátoky, nad ktorou sa mal konať. Na pobreží a mólach vystupovali aj rôzne skupiny, asi vás neprekvapí že spievali "národné" piesne ako napríklad "Born in the USA" . Silnú prítomnosť mala aj armáda, u pobrežia zátoky bola zakotvená jedna vojnová fregata (meno som nezistil) a mali byť aj prelety stíhačiek, ale bolo dosť zlé počasie, tak sa na to asi vykašlali.

Chvíle pred ohňostrojom
Keď sa zotmelo, tak sme sa natlačili na koniec jedného móla a začal ohňostroj. Odpaľovali ho na oboch koncoch zátoky (priamo z vody), jeden mal v pozadí vysvietený Golden Gate most. Inak ale boli úplne rovnaké (to som zistil po pár minútach zbesilého otáčania sa za obomi ohňostrojmi). Trvalo to skoro pol hodinu a hlavne ku koncu to rozsvietilo celú oblohu. Peniazmi vyhodenými do vzduchu naozaj nešetrili. Však pozrite sami (video natočil môj indický kolega, grády to dostáva po 1. minúte):


Po tomto dni som rozmýšľal, prečo by sme nemohli aj my byť trošku viac hrdí na svoju krajinu. Nehovorím o ohňostrojoch a vyvesovaní vlajok (aj keď v podstate náš deň nezávislosti, 1. január, tiež oslavujeme ohňostrojom :), ale povedať si niekedy že aj to naše Slovensko je krásne, hlavne krajina a jej dedičstvo. A nie stále nadávať na politikov a sťažovať sa ako zle sa žije. A potom byť zrazu veľkým patriotom keď sa hrajú majstrovstvá sveta v hokeji a pripevňovať vlajočky pomaly aj na chvost svojho psa. No schválne, skúste teraz, dva mesiace po majstrovstvách vyvesiť veľkú zástavu pred domom alebo ozdobiť vlajočkami svoje auto. Asi by okolie na vás pozeralo ako na exota (a toto je v Amerike úplne bežné). Toto mi trochu vadí, ale keď to nemáme v sebe, tak sa to ťažko zmení.

No nič, ja ako "nezávislý pozorovateľ" považujem 4. júl za zaujímavý sviatok a som rád že som sa toho mohol zúčastniť. Ohňostroj bol super, tie davy ľudí už menej a upchané cesty už vôbec nie :). To ale k tomu patrí.



Zdravím Slovensko

Juro

piatok 29. júna 2012

Potulky po Silicon Valley

Sillicon Valley (Kremíkové údolie), alebo spisovne geograficky Santa Clara Valley, sa rozprestiera na juh od San Francisca a od rovnomennej zátoky. Od Pacifiku je oddelené pohorím Santa Cruz (k moru to máme asi tak 40km), ktoré je podobné našim Malým Karpatom. Hlavným mestom je San Jose no a kúsok odtiaľ leží aj Cupertino, kde teraz bývam.

Silicon Valley v plnej kráse
Kto by náhodou nevedel prečo sa údoliu prezýva Silicon (Kremíkové), je to kvôli veľkému počtu IT spoločností čo tú sídlia a ktoré začali pre cca 40 rokmi výrobou mikročipov (ktoré sú založené na kremíku). Je to teda technologické centrum celých Spojených Štátov (a možno aj celého sveta). Aj platy tu patria k najvyšším, preto sa netreba čudovať že tu je hrozne draho, hlavne za bývanie sa platia veľké sumy.

Zo známych IT firiem tu sídlia Apple (sorry, to som musel dať na prvé miesto :), Adobe, AMD, Cisco, eBay, Facebook, HP, Google, Intel, nVidia, Oracle, Sun, Yahoo a mnoho ďalších (celý zoznam nájdete tu). Údolie nie je zas až tak veľké (na šírku 20km, na dĺžku 50km) takže všetky firmy sú pekne pohromade a pár sa mi už podarilo navštíviť. Tu sú moje fotografické úlovky sídiel týchto firiem:

Adobe (v centru San Jose)

Google (v Mountain View)

A ešte raz Google, s androidovými skulptúrami :)


nVidia (Santa Clara)
Intel (Santa Clara)

...a ich hlavný konkurent, Advanced Micro Devices (AMD, v Sunnyvale)
Najväčším mestom v údolí je San Jose (okolo milióna obyvateľov), je celkom pekné, bez veľkých mrakodrapov (to kvôli tomu že priamo v meste je letisko a lietadlá lietajú priamo nad centrom) s pekným centrom s pešou zónou. Inak celá oblasť údolia je zastavaná, k ďalším známym mestečkám patria Sunnyvale, Mountain View, Santa Clara, Palo Alto no a Cupertino. Zaujímavé je aj zloženie populácie, keďže takmer tretina obyvateľov je ázijského pôvodu (hlavne z Číny) a človek si občas naozaj pripadá ako v Číne :) Aj medzi zamestnancami Applu je veľa Číňanov a Indov.

Centrum San Jose
..s pešou zónovu plnou obchodov, barov a reštaurácií
Ostatné miesta sa mi nezdali až tak zaujímavé, okrem sídiel firiem tu sú len obytné oblasti a tie vyzerajú ako robené cez kopirák, s typicky americkou mriežkovou štruktúrou ulíc, širokými cestami a celkovo to tu je všetko rozťahané a ďaleko od seba. Nejaká hromadná doprava tu síce funguje, ale autom je všetko ďaleko pohodlnejšie. Čo musím pochváliť je dobré vlakové spojenie so San Franciscom (spoločnosť CalTrain), vlak chodí skoro každú polhodinku a spiatočný lístok vyjde na $14. Sídli tu aj veľa univerzít, k najznámejším (a najprestížnejším) patrí Stanfordova univerzita v Palo Alto

Santa Clara University
V celom údolí panuje veľmi príjemné počasie s priemerom cez leto okolo 25°C a ani cez zimu teploty neklesajú pod 10°C. Viac ako 300 dní v roku je slnečných, na oblohe ani mráčika, takže všetky trávniky a stromy v mestách musia byť zavlažované. Je ale krásny pohľad na hory v lete keď majú zlatú farbu od vyschnutej trávy (až pokiaľ nezačne horieť, požiare tu sú dosť časté). Noci ale bývajú dosť chladné. Hory ale spoľahlivo chránia údolie pred extrémnymi výkyvmi počasia. Napríklad také San Francisco, aj keď leží len 50km na sever, je priamo vystavené vplyvu oceánu a býva tam o dosť chladnejšie s častejším dažďom a hmlami.

Turistické chodníčky v pohorí Santa Cruz
Ako som už spomenul, hory sa dosť podobajú na naše Malé Karpaty, nielen veľkosťou (najvyšší vrch má okolo 900m) ale aj množstvom viníc na svahoch. Je to jedna z najlepších vinárskych oblastí Kalifornie a v horách je plno vinární (víno som priamo tam neskúšal, $100 za jednu fľašku fakt nedám :). Okrem toho je tu plno luxusných víl s nádhernými výhľadmi na celé údolie. Ono celkovo je vidieť že ľudia tu zarábajú nadpriemerne, napríklad na autách. BMW či Mercedes je tu auto strednej triedy a také Porsche tiež nie je nič výnimočné. Najmä parkovisko pre Applom niekedy vyzerá ako autosalón, so starými Amerikami až po Ferrari/Lamborghini.

Typická vila v kopcoch


Inak kopce sú veľmi vhodné na turistiku s množstvom turistických chodníkov a cyklotrás (čo mňa ako horského cyklistu neskutočne teší :). Len si treba dávať pozor na jedovaté kríky a žijú tu aj štrkáče a pumy :). Je tu aj zopár jazier kam veľa ľudí chodí cez víkendy či už len tak posedieť alebo požičať kajak a plaviť sa po hladine. No a z hrebeňa hôr je krásny výhľad na celé údolie, San Franciskú zátoku na severe a Pacifik na západe. Len tak pre zaujímavosť, cez tieto vrchy prechádza zlom San Andreas, ktorý tvorí rozhranie medzi kontinentálnymi doskami a spôsobujúci časté zemetrasenia v celej Kalifornii (ešte som žiadne nezažil :)




Občas v kopcoch človek natrafí aj na takéto niečo :)
Black Mountain, 860m (bola celkom fuška tam vyjsť)
Na severe údolia sa nachádza zátoka pozdĺž ktorej leží veľa miest ako San Francisco či Oakland. Aj preto sa táto oblasť nazýva San Francisco Bay Area. Južná časť zátoky je ale dosť špinavá, nie sú tu žiadne pláže, ale len zapáchajúce mokrade s plytkou vodou. Zaujímavé že toto miesto bolo tiež vyhlásené za prírodnú rezerváciu s množstvom vodných vtákov a podobnej hávede.

Južný okraj San Franciskej zátoky
Väčšinu fotografií som pozbieral počas mojich cyklovýjazdov po okolí, o cyklistov sa tu príkladne starajú a aj v mestách sa dá jazdiť v separátnych pruhoch kam autá nemôžu (teda, nemali by). Aj kopce sú cez víkend plné cyklistov. Ale ešte viac tu je motocyklistov a niet sa čomu diviť, kvalitné cesty a tie serpentíny v kopcoch lákajú na výjazd.

V USA majú rýchlostný limit aj na cyklotrasách :)
Je to tu teda veľmi pekné, ale začína to byť už trochu stereotyp. Dúfam že sa mi niekedy podarí vyraziť aj niekam ďalej, Kalifornia je plná rôznych zaujímavých miest. Záleží koľko bude práce a voľného času. Zatiaľ to je celkom pohoda :)



Kremíku zdar,
Juro

pondelok 11. júna 2012

Prvé dni u Apple

Čas letí rýchlo, až príliš rýchlo, ešte dva týždne dozadu som bol doma na Slovensku a teraz som znovu v tej Amerike, tentokrát v Kalifornii. Ihneď sa mi vybavili spomienky z mojej jarnej cesty po tomto štáte, ale tentokrát som tam prišiel pracovne, žiadna dovolenka. Bol som strašne zvedavý ako to bude vyzerať u Applu a stále som neveril že u nich naozaj budem pracovať. Uveril som až mi dali kartičku zamestnanca a pridelili kanceláriu :)

Vstup do Apple Campusu
Apple má centrálu v Cupertinu, čo je mestečko kúsok od San Jose. Letel som ale do San Francisca, ktoré má väčšie letisko a lieta sa tam aj z Európy. Ja som konkrétne letel z Paríža, trvalo to nekonečných 12 hodín, myslel som že sa unudím k smrti... Odtiaľ som sa ihneď vybral do Cupertina, čo je asi tak 60km od San Francisca. Cupertino je inak časťou veľkej mestskej oblasti v Silicon Valley, prakticky celé údolie je zastavané s hlavným mestom San Jose.

Firma bola taká dobrá že mi vybavila ubytovanie kúsok od neja aj prispela určitou sumou na nájom (ktorý je inak dosť vysoký). Bývam ešte s tromi kolegami, dvaja sú Američania (z New Yorku a z Texasu) a tretí je z Indie. Všetci sú takisto interns u Apple ako ja a budem s nimi žiť celé tri mesiace. Byt je veľmi pekný, priestranný a vybavený. Niečo uplne iné ako tie staré kasárne v Purdue Village kde som žil minulý rok.

Tak tu teraz bývam
Do práce som prvýkrát nastúpil v utorok (v pondelok bol v USA sviatok, deň vojnových veteránov) a prvý deň spočíval vo vybavení karty zamestnanca, stretnutí sa s manažérom a absolvovaní pár prednášok. V podstate nám hovorili o tom aká je táto firma úžasná a ako sú radi že nás tu majú. Myslím že my sme radšej že tu sme :). Ďalej nasledovali školenia ako používať požičané počítače (nafasoval som MacBook aj iPad). Prekvapilo ma že som zďaleka nebol jediný čo nemal skúsenosti s MacOS, Windows má predsa väčšie percento užívateľov... Toto trvalo skoro dva dni a až potom som začal naplno pracovať v mojej kancelárii na úlohách čo mi pridelil môj šéf (alebo, ako ich tu nazývajú, iBuddy :)

Hlavná budova na adrese Infinite Loop 1
A na čom vlastne robím? To vám povedať nemôžem... u Apple majú naozaj prísnu politiku ohľadne držania vecí v tajnosti pretože ako jedna z hlavných IT spoločností udávajúcich nové trendy sú pod drobnohľadom novinárov alebo aj rôznych blogerov a každý únik informácii by mohol byť nepríjemný (v minulosti sa stalo pár prípadov, ako napr. keď jeden nešťastný zamestnanec "zabudol" prototyp nového iPhonu v bare :). Tohto sa týkala aj podstatná časť nášho školenia, ako nakladať s dôvernými informáciami. Aj bezpečnosť vo firme berú vážne, náhodný návštevník sa ďalej než do vestibulu nedostane, všade vstupy na kartu a aj strážci. Majú tu aj hliadku pozostávajúcu z jedného jeepu ktorý jazdí hore-dole po areáli.


Ten je celkom pekný, budovy sú usporiadané do kruhu (však aj tá ulica sa volá Infinite Loop, v preklade niečo ako "Nekonečná slučka"). Moja kancelária je v budove 3, čiže takmer vedľa budovy 1, kde sídli šéfstvo. Uprostred je veľký park, kde je kaviareň, jedáleň a každý deň sa vonku aj griluje. Je fajn dať si obed pekne vonku v parku a výber jedál je naozaj obsiahly (čo ma najviac potešilo že tam majú chlieb veľmi podobný tomu nášmu). Akurát to pivo si tu nedám... teda nie bežne, čo som počul ráz za čas robia akcie a vtedy sa v areáli aj pije :)

Zatiaľ to tu teda celkom zvládam, uvidím ako sa to bude vyvíjať ďalej. Aj s vedúcim vychádzame celkom dobre, tak snáď to nejak dotiahnem až do konca (ešte 10 týždňov). Každopádne, začína sa mi tu celkom páčiť :)


iJuro