500 míľ v Indianapolise

Bol som už na zopár veľkých športových podujatiach v USA, ale stále mi chýbala návšteva toho najväčšieho. Tým viac že sa koná kúsok od nás, v Indianapolise. Ide o jeden z najslávnejších závodov, 500 míľ Indianapolis (tu to skracujú na Indy 500). Podujatie je to naozaj masové, okruh (Indianapolis Motor Speedway, skrátene IMS) má kapacitu vyše 250-tisíc miest na sedenie a ďalšie tisíce ľudí sledujú závod vnútri okruhu. Aj keď sa to oficiálne neuvádza, počet návštevníkov sa odhaduje na vyše 400-tisíc ľudí, čo z toho robí najväčšie športové podujatie na svete týkajúce sa počtu divákov.

Celkový pohľad na Indianapolis Motor Speedway

Indy 500 sa zaraďuje do "veľkej trojky" automobilových pretekov (patria sem ešte Veľká cena Monaka a 24-hodinovka v Le Mans) a vyhrať tu je veľkú pocta. Ako názov napovedá, dĺžka závodu je 500 míľ (805 km). Keďže okruh v Indianapolise je ovál s klopenými zákrutami (dĺžka okruhu je 4 km), rýchlosť ktoré formule dosahujú je naozaj závratná. Tento rok sa išiel vôbec najrýchlejší závod v histórii, keď víťazovi trvalo iba 2 hodiny a 40 minút na prejdenie celej vzdialenosti, čo zodpovedá priemernej rýchlosti 302 km/h! Na rovinkách sa ale dosahujú rýchlosti ešte väčšie, takmer 370 km/h. To už robí riadne ofuky keď človek stojí blízko trate :)

Vyrazili sme skoro ráno autobusom z Purdue. Výlet bol organizovaný oddelením pre zahraničných študentov a musím sa im poďakovať aj za výhodné lístky hneď v cieľovej rovinke. Cesty v meste boli úplne ucpaté, tých 400-tisíc ľudí muselo niekde zaparkovať. Všetko bolo ale dobre organizované políciou, takže aj keď sme postupovali pomaly, nikde nebol žiadny chaos. Podnikaví majitelia domov v blízkosti okruhu ponúkali parkovanie na vlastných pozemkoch. Samozrejme, čím bližšie okruhu, tým vyššie ceny. My sme mali parkovanie hneď pri okruh kúsok od hlavnej brány.

Múzeum

Golfové ihrisko

Areál vnútri okruhu je rozsiahly, je tu park, golfové ihrisko, závodná dráha pre MotoGP (kedysi sa po nej preháňali aj formule 1) a múzeum motoristického športu. Súčasťou podujatia boli aj koncerty. Ostatne, veľa hlavne mladých ľudí sem išla práve kvôli koncertom, stanovačke a párty. Nejaký závod ich vôbec nezaujímal :)

História značky Corvette

Vystavovali tu aj rôzne automobilky (samozrejme že len americké :), prevahu mali športové modely od Chevroletu. Zdá sa že majú nejaký kontrakt s IndyCar Series, lebo všetky safety cars a ostatné vozidlá boli Chevrolety (hlavne Camaro a Corvette). Skrz nával ľudí sa mi bohužiaľ nepodarilo dostať do múzea, ktoré obsahuje rôzne historické pretekárske autá a ostatné veci súvisiace s pretekaním na tomto okruhu. Snáď inokedy, múzeum je otvorené celý rok.

Program bežal už od rána, predstavovali sa rôzne skupiny, muzikanti (medzi nami aj naša Purdue All American Marching Band). Keďže závody v Indianapolise sa konajú vždy počas Memorial Day (Ďeň spomienky na padlých veteránov), silné slovo mala armáda a prehliadky. Takže po okruhu pochodovali aj vojaci a keď sa hrala hymna, formácia zložená z historického bombardéru B-25 Mitchell a šiestich cvičných stíhačiek T-6 Texan preletela nad okruhom za mohutného aplauzu. Ešteže už som na ten prehnaný americký patriotizmus navyknutý :) Emotívnym momentom bola aj prítomnosť skupiny bežcov z bostonského maratónu, ktorým umožnili dokončiť beh tu v Indianapolise.

Nástup!

Legendy Indy 500 sa pripravujú na čestné kolo (ako inak, v Corvettách :)

Potom už nasledovali tradície spojené s pretekaním. Pred začiatkom si urobili zopár čestných kôl bývalí víťazi Indy 500, čiže legendy ako A.J. Foyt, Bobby Unser, Mario Andretti, Bobby Rahal ako aj Arie Luyendyk či Jacques Villeneuve boli tu. Potom, už keď autá boli rozostavené na štartovej rovinke, zaznela slávna veta: "Ladies and Gentleman, start your engines!" ("Dámy a páni, naštartujte motory!"). Nasledoval rachot tridsiatich troch prepĺňaných šesťvalcov o sile 700 koní a autá vyrazili do zahrievacích kôl.

Štart!

 Štart je letmý, teda prvé kolá sa odkrúžia za doprovodným vozidlo (pace car) a potom zelená vlajka odštartuje závod. A potom už sa autá rútili viac ako tristokilometrovou rýchlosťou po okruhu. Je dobré že keďže je to ovál, človek vidí veľkú časť okruhu a autá sa pred ním mihajú každú minútu (ostatne, závod je rozpočítaný na 200 kôl). Ušné bubienky dostávali riadne zabrať keď pre vami naraz presvišťalo všetkých 33 súťažiacich.

V jednej zo štyroch klopených zákrut

Počas závodu som si dal prechádzku okolo celého okruhu, lebo na niektorých miestach (hlavne v klopených zákrutách) sa dalo dostať dosť blízko. Inak teda bolo na čo pozerať aj vnútri okruhu, už som spomínal výstavy, koncerty či len tak ľudia posedávajúc popri okruhu a popíjajúc pivo (niektorí to s ním prehnali tak že nehybne ležali na tráve a prespali celý pretek :). Ľudí tu naozaj bolo požehnane, ale dalo sa vždy dôjsť k bariéram pri trati a sledovať to z prvého radu. Tesne pred koncom som sa vrátil naspäť k môjmu sedadlu na cieľovej rovinke.

Popíjajúci Američania sledujú preteky. Skladacia stolička a chladiaci box na pivo patrili k povinnej výbave.

Závod to bol zaujímavý, občas sa stala nejaká kolízia po ktorej vyšiel na trať pace car čím sa celý pelotón skonsolidoval a rozdiely boli minimálne. Na čele sa neustále striedalo veľa jazdcov a o predbiehanie nebola núdza. Najviac šťastia mal nakoniec Tony Kanaan, ktorý prešiel ako prvý cez cieľovú čiaru pozostávajúcu z pásu tehiel (ako pocta pôvodnému okruhu vybudovanému z tohto materiálu). Tony bol vždy označovaný za smoliara, lebo Indy 500 absolvoval snáď 10x a vždy bez úspechu. Je to inak veľmi populárny jazdec a ľudia mu veľmi fandili. Po dojazde nasledovali ďalšie tradície, najznámejšia je že víťaz sa napije mlieka (Emerson Fittipaldi to raz neurobil a fanúškovia ho dosť dlho za to nenávideli).

Víťaz Tony Kanaan s tradičným mliekom

Potom sme už vyrazili naspäť k autobusu, lebo cesta z okruhu trvala snáď ešte dlhšie ako k nemu. Po hodine sme sa ale nakoniec vymotali a smerovali po diaľnici I-65 naspäť do Lafayette. Pre mňa toto bol splnený sen a celé podujatie ma rozhodne nesklamalo (dokonca aj počasie vyšlo, čo tu vôbec nebýva zvykom). Teraz už zostáva len skompletizovať zbierku Veľkej trojky a nabudúce pozrieť Veľkú cenu F1 v Monaku alebo 24-hodinovku v Le Mans :)