Road trip z Indiany do Kalifornie, časť 3: Grand Canyon a cesta krajom Indiánov

Posledný, tretí deň, sme už mali v pláne doraziť do Los Angeles, čiže ďalších takmer 1200 km a 12 hodín jazdy. No nechceli sme zase stráviť celý deň zavretí v aute a cestu sme naplánovali tak, aby sme niečo aj videli. Po ceste sme totiž mali Údolie monumentov, Grand Canyon a Mohavskú púšť.

Vyprahnutá krajina na severe Arizony

Z Blandingu sme vyrazili skoro ráno. Krajina bola veľmi podobná tej včerajšej, teda vyprahnutá krajina, ojedinelá vegetácia, a červené skaly vyformované do úžasných tvarov. Veľa času sme šli rôznymi kaňonmi a skalnými prevismi. To najlepšie malo ešte len prísť. Na hranici medzi Utahom a Arizonou sa nachádza Údolie monumentov (Monument Valley). V podstate ide o rozsiahlu oblasť pokrytú pieskovcovými skalnými vežami, vrchmi a kaňonmi. Skalné veže sa týčili do veľkých výšok a celé to naozaj vyzeralo monumentálne. Veď sa aj jedná o miesto kde bolo natočených veľa klasických westernov.

Pri vstupe do Monument Valley

Toto územie patrí indiánskemu kmeňu Navahov a jeho príslušníkov sme stretali na každom rohu ako pri ceste predávali suveníry turistom. Sú naozaj zruční a ich náhrdelníky, čelenky, ale aj zbrane boli pekne vyhotovené. Tak sme pri nich urobili zopár zastávok a nejaké tie suveníry aj nakúpili. Bolo tam celkom dosť turistov a bola možnosť robiť aj nejaké túry. Keďže je to ale indiánska rezervácia, každý si musel najať sprievodcu a nemohol chodiť kam sa mu zachcelo. My sme bohužiaľ na túry čas nemali lebo do L.A. to bol ešte kus cesty.

Navahovia predávajúci suveníry

Po výjazde z Monument Valley nás čakala cesta k Grand Canyonu. Bolo to zopár hodín jazdy kde sme prešli len cez jedno mesto (Kayenta), inak nikde nič, len skaly. Občas sa na obzore objavili búrkové mraky, čoho sme sa trochu obávali lebo búrky tu bývajú veľmi prudké a hrozia lokálne záplavy pretože tvrdá, kamenistá zem nevsakuje vodu veľmi dobre.

Búrka na obzore

Mraky nás sprevádzali až k národnému parku Grand Canyon. Nebola to moja prvá návšteva, ale bol som rád že znovu vidím toto miesto a znovu som bol ohromený rozsiahlym dielom čo v skale vytvorila rieka Colorado. Tentokrát sme tam dorazili z východu, takže som mal možnosť si pozrieť miesta čo som minule nevidel. Pozdĺž kaňonu vedie cesta s mnohými vyhliadkovými miestami, tak sme každú chvíľu zastavovali a fotili. Spravili sme aj ľahkú prechádzku pod okrajom kaňonu, ale zísť až dole sme nemohli, to je výlet na celý deň. A ani počasie nebolo bohvieaké, chvíľami pršalo, potom zase svietilo slnko, u kaňonu sa počasie mení veľmi rýchlo (veď to je v podstate také obrátené pohorie).

Ukážka umenia Navahov na pozadí Veľkého Kaňonu

Počasie sa menilo každú chvíľu

Potom už sme v pláne nemali žiadnu zastávku, keďže sme chceli doraziť do Los Angeles v rozumnú hodinu (čo sa nám nakoniec nepodarilo :). Cestu som dobre poznal, lebo som tade už ráz išiel počas môjho minuloročného výletu z Las Vegas. No do samotného Vegas sme nešli, do Los Angeles bola kratšia cesta cez Mohavskú púšť a mestá Kingman a Barstow. Tá je pomenovaná opäť podľa indiánskeho kmeňa a veľká časť z nej je chránená prírodná rezervácia. Zastavili sme už len raz a to kvôli hviezdnatej oblohe, keďže sme boli uprostred ničoho a žiadne umelé svetlá neosvetľovali oblohu.

V Mohavskej púšti

Potom už zostávalo ukrojiť tých pár stovák kilometrov čo zostávali do Los Angeles, nájsť kde sa nachádza byt mojich priateľov (nachádza sa na juhu Pasadeny, a že to bolo celkom bludisko ciest) a prespať na ich gauči. Po troch dňoch strávených v aute boli moji priatelia konečne v cieli...