Nový život v Kalifornii

Do San Jose sme dorazili až k polnoci, zničení po dlhej ceste. Bola nedeľa a môj byt mal byť pripravený až v pondelok, takže aj poslednú noc sme strávili v hoteli. Nevadí, Samsung preplatil :). Posledná cesta teda viedla do môjho nového domovu v San Jose, na ulici Alameda, kúsok od Santa Clara University a taktiež neďaleko centra San Jose (ani nie 15 minút peši). Je to celkom pekná, tichá štvrť a do práce to mám len 15 minút na bicykli (čo je ešte rýchlejšie ako autom, lebo premávka tu hlavne ráno býva hrozná).

Silicon Valley uprostred letného sucha

Nasledovalo vybavenie bytu, lebo na začiatku ma privítali len štyri steny, nič viac (takže prvú noc sme spali na zemi). Moja kamarátka mi veľmi pomohla s vybavením bytu, inak by som si nábytok vyberal doteraz :) Stačila jedna cesta do Ikey, naloženie auta až po strechu a bolo vybavené. A ešte predtým než ma opustila (naspäť do Indiany), urobili sme pár malých výletov po okolí. Čo-to som už o Silicon Valley napísal, je to veľmi pekná oblasť (možno trochu preľudnená na môj vkus), okolité kopce sú plné viníc a ani pobrežie nie je ďaleko. No a San Francisco je iba hodinu jazdy odtiaľto, takže aj tam sme sa išli pozrieť.

San Francisco

No a potom už nastali pracovné povinnosti. Prvý deň bol trochu chaotický, lebo HR oddelenie poslalo šéfa do inej budovy ako mňa, tak sme sa stretli pomaly až na obed :) Prvé týždne som viac-menej strávil čítaním projektovej dokumentácie a oboznamovanie sa s prostredím. Ako u Applu, aj tu si strážia svoje tajomstvá takže nemôžem presne povedať na čom pracujem :) Každopádne to bolo veľmi veľa nových vecí naraz a bol som z toho dosť vyhúkaný zo začiatku. Teraz po dvoch mesiacoch to je už lepšie, ale stále je toho dosť nového čo sa treba naučiť. Našťastie sme dobrý kolektív a môj manažér mi veľa pomáha. Mimochodom, tak ako aj v ostatných IT firmách v Silicon Valley, väčšinu zamestnancov tvoria prisťahovalci hlavne z Číny a Indie. Američana som tam tuším ešte nevidel...

Prostredie vo firme je pekné, sme kúsok od letiska v San Jose na piatom poschodí, takže niekedy počas obednej prestávky sa len tak pozerám ako štartujú lietadla. Nie sme ale v hlavnom sídle Samsungu v San Jose, to je od nás cca 10 minút autom. Čo je celkom škoda, lebo kafetéria v hlavnej budove má výborné jedlá. Vždy je na výber aj niečo kórejské a už som si na to celkom zvykol.

Akurát teraz riešim taký "menší" problém s vízami. Drvivá väčšina IT profesionálov má takzvané H1-B víza. O tie musí požiadať zamestnávateľ niekedy v apríli a keďže je ich obmedzený počet (65,000) a žiadostí je asi 2x viac, treba to spraviť rýchlo. Bohužiaľ, v HR oddelení na mňa pozabudli a nepodali víza včas, takže som ostal na suchu. To ale neznamená že som tu nelegálne :) Ešte stále mám študenské víza (F1) na ktoré tu môžem zostať ešte skoro dva roky (ako súčasť "prakického tréningu", OPT). Na druhý rok teda môžem skúsiť H1-B znovu, len tu už je riziko keby to nevyšlo tak už by mi nezostávalo moc času na iné možnosti.

Aby som nezabíjal podaromnici čas, skúšam teraz jednu zaujímavú možnosť ktorou sú O-1 víza - vízum pre "osoby s neobyčajnými schopnosťami". Skrátka, musím imigračných úradníkov presvedčiť že som génius a ekonomika USA by bezo mňa skolabovala :) Nejaké možnosť tu je (keďže mám to Ph.D.) akurát potrebujem veľa doporučení od profesorov a profesionálov že môj výskum je niečím výnimočný. Už sa mi podarilo nejaké doporučenia pozbierať, ale je to ešte na dlhú cestu (a bude k tomu ešte treba veľa papierov). Našťastie, firma mi pridelila imigračného právnika tak na to nie som sám. Tak mi držte palce aby to vyšlo.

Ešte bolo treba vybaviť pár ďalších "drobností" ako vybaviť si nový vodičák, prepísať auto, založiť nový účet v banke, nahlásiť zmenu adresy a teraz už si môžem hovoriť že som Kaliforňan :) Vo voľnom čase sa snažim spoznávať okolie (hlavne na bicykli, konečne si zase môžem uživať mountain biking) no a takisto ľudí (ešte ich tu veľa nepoznám, okrem kolegov v práci). Silicon Valley a celé okolie so San Franciscom ponúka veľa možností na strávenie voľného času. V krátkosti, už len tá možnosť tu nejaký čas žiť je pre mňa splnený sen...

Tak teda zdravím zo slnečnej Kalifornie!

Krížom cez Ameriku... druhýkrát

Tak sa mi skončila jedna kapitola študentského života v Indiane. Teraz nastal čas na život pracovný. Mohol som síce zostať na univerzite ako post-doc alebo profesor, ale na akademický život som sa voľako necítil. Rozhodol som sa pre svet veľkých korporácií a IT priemyslu. Ako som písal minule, podarilo sa mi nájsť prácu vo výskumnej divízii v Samsungu v centru Silicon Valley, v San Jose v Kalifornii.

Znovu na ceste...

Čakala ma teda dlhé sťahovanie. Rozhodol som sa totiž že podobne ako minulý rok moji priatelia, aj ja sa vydám do Kalifornie krížom cez Ameriku autom. Beztak som si ho chcel nechať a musel som si takisto odviezť moje veci. Samsung platil benzín a ubytovanie, takže to bola najlepšia možnosť. Auto som napchal vecami až po strechu a spolu so spolujazdkyňou (pre ktorú to bol výlet) sme sa vydali naprieč rovinami Stredozápadu. Tentokrát sme ale zvolili o dosť miernejšie tempo a celú cestu sme rozpočítali na 5 dní (čo znamenalo "iba" 800 km denne, celkovo to bolo teda skoro 4000 km). Bral som túto cestu ako poslednú dovolenku pred než začne pracovný život takže sme naplánovali veľa zastávok.

Mal som sa presťahovať aj s domom ako táto rodinka kdesi uprosted Kansasu

Cez Stredozápad sme sa snažili prejsť čo najrýchlejšie, lebo tam toho na videnie až tak nie je (krajina rovná ako stôl a samé kukuričné polia). Prešli sme Indianu, Illinois, Missouri a dali sme len jednu rýchlu zastávku v Kansas City (kde sme objavili krčmu čo točí český Staropramen) a prvú noc sme spali v Topeke, hlavnom meste Kansasu. Druhý deň sme vyrazili smer Colorado. Pri Denveri nás prikvačila riadna búrka (bývajú dosť silné, lebo zrovna tam sa nekonečná rovina stretáva so Skalnatými vrchmi) a nocovali sme v krásnom mestečku Boulder plné mladých ľudí čo majú radi aktívny životný štýl v blízkosti majestátnych hôr.

Cesta cez Skalisté Vrchy

Ak prvé dva dni boli nezáživné, zvyšok cesty nám to bohato vynahradil. Tretí deň sme prekročili Skalisté vrchy (mimochodom, po tej istej trase ako minulý rok) a zastavili sa v národnom parku Arches (Oblúky). Tam som bol aj minulý rok, ale vtedy sme mali málo času na návštevu. Teraz sme mali dobrých 5 hodín do súmraku, tak som sa tešil ako si to miesto poriadne obzriem. No počasie bolo proti a zoslalo na nás takú prudkú búrku, akú som ešte nezažil. Museli sme sedieť v aute a tak intenzívne lialo že sme ani nevideli von. No po cca pol hodine sa to prehnalo a mohli sme pokračovať v skúmaní parku. Povedal by som že tie mokré skaly vyzerali ešte viac fascinujúco ako tie suché, tak sme dali aj nejaké túry a porobili stovky fotiek. Akurát že potom sme museli dobiehať kilometre v noci a bolo už po polnoci keď sme dorazili na naše ďalšie nocovisko kdesi uprostred Utahu.

Skalné okná po silnej búrke

Štvrtý deň sme mali opäť celkom ambiciózny plán - návšteva Bryce kaňonu a cesta zakončená nikde inde než v slávnom Las Vegas, Nevada. Keďže sme chceli doraziť do Vegas v rozumnom čase, trochu sme sa ponáhľali. Jeden policajt v Utahu pre to nemal pochopenie a tak som dostal v USA svoju prvú pokutu za rýchlosť ($120 len tak pre zaujímavosť). Bryce kaňon je prenádherný.Nie je ani zďaleka taký veľký ako Grand Canyon, ale výzorom je neporovnateľne krajší, s tisícmi malých skalných vežičiek, jaskýň a vrstiev červenej skaly. No nemohli sme stráviť veľa času lebo nás čakala noc v Las Vegas, kam to bolo ešte cca 500km cez púšť.

Nádherný Bryce Canyon

O Las Vegas asi netreba veľa písať. Mesto hazadru, gýču, peňazí ale aj stratených nádejí. Boli sme ubytovaní v hoteli Stratosphere, ku ktorému patrí aj známa vyhliadková veža z ktorej je celé Vegas ako na dlani. A veruže v noci, keď celé mesto žiari neónmi je to krásny pohľad. Pre odvážlivcov je tu kolotoč rovno na špici veže a pre ešte väčších odvážlivcov možnost skočiť z veže dole. No my sme sa radšej vybrali do ulíc, teda do ulice, lebo Las Vegas je len jedna ulica - The Strip. Moc do podrobností čo sme robili ďalej zachádzať nechcem, trochu sme popili, pobavili sa, prehrali nejaké peniaze atď. :)

Pohľad na vysvietené Las Vegas zo Stratosféry

Veľa sme ale žúrovať nemohli, lebo piaty a posledný deň nás čakalo skoro 900 km z Las Vegas do San Jose. Cesta bola dosť monotónna cez púšť (teploty nad 40°C), krajina sa začala meniť až za pohorím Sierra Nevada a za hranicami Nevady. Celá stredná Kalifornia je jeden veľký ovocný sad s množstvom pomarančov a nektáriniek. Ale cesta bola dlhá, takže tentokrát sme šli len s krátkymi prestávkami. Ono v Kalifornii budem nejaký čas žiť, takže bude dosť času na spoznávanie potom...