Krížom cez Ameriku... druhýkrát

Tak sa mi skončila jedna kapitola študentského života v Indiane. Teraz nastal čas na život pracovný. Mohol som síce zostať na univerzite ako post-doc alebo profesor, ale na akademický život som sa voľako necítil. Rozhodol som sa pre svet veľkých korporácií a IT priemyslu. Ako som písal minule, podarilo sa mi nájsť prácu vo výskumnej divízii v Samsungu v centru Silicon Valley, v San Jose v Kalifornii.

Znovu na ceste...

Čakala ma teda dlhé sťahovanie. Rozhodol som sa totiž že podobne ako minulý rok moji priatelia, aj ja sa vydám do Kalifornie krížom cez Ameriku autom. Beztak som si ho chcel nechať a musel som si takisto odviezť moje veci. Samsung platil benzín a ubytovanie, takže to bola najlepšia možnosť. Auto som napchal vecami až po strechu a spolu so spolujazdkyňou (pre ktorú to bol výlet) sme sa vydali naprieč rovinami Stredozápadu. Tentokrát sme ale zvolili o dosť miernejšie tempo a celú cestu sme rozpočítali na 5 dní (čo znamenalo "iba" 800 km denne, celkovo to bolo teda skoro 4000 km). Bral som túto cestu ako poslednú dovolenku pred než začne pracovný život takže sme naplánovali veľa zastávok.

Mal som sa presťahovať aj s domom ako táto rodinka kdesi uprosted Kansasu

Cez Stredozápad sme sa snažili prejsť čo najrýchlejšie, lebo tam toho na videnie až tak nie je (krajina rovná ako stôl a samé kukuričné polia). Prešli sme Indianu, Illinois, Missouri a dali sme len jednu rýchlu zastávku v Kansas City (kde sme objavili krčmu čo točí český Staropramen) a prvú noc sme spali v Topeke, hlavnom meste Kansasu. Druhý deň sme vyrazili smer Colorado. Pri Denveri nás prikvačila riadna búrka (bývajú dosť silné, lebo zrovna tam sa nekonečná rovina stretáva so Skalnatými vrchmi) a nocovali sme v krásnom mestečku Boulder plné mladých ľudí čo majú radi aktívny životný štýl v blízkosti majestátnych hôr.

Cesta cez Skalisté Vrchy

Ak prvé dva dni boli nezáživné, zvyšok cesty nám to bohato vynahradil. Tretí deň sme prekročili Skalisté vrchy (mimochodom, po tej istej trase ako minulý rok) a zastavili sa v národnom parku Arches (Oblúky). Tam som bol aj minulý rok, ale vtedy sme mali málo času na návštevu. Teraz sme mali dobrých 5 hodín do súmraku, tak som sa tešil ako si to miesto poriadne obzriem. No počasie bolo proti a zoslalo na nás takú prudkú búrku, akú som ešte nezažil. Museli sme sedieť v aute a tak intenzívne lialo že sme ani nevideli von. No po cca pol hodine sa to prehnalo a mohli sme pokračovať v skúmaní parku. Povedal by som že tie mokré skaly vyzerali ešte viac fascinujúco ako tie suché, tak sme dali aj nejaké túry a porobili stovky fotiek. Akurát že potom sme museli dobiehať kilometre v noci a bolo už po polnoci keď sme dorazili na naše ďalšie nocovisko kdesi uprostred Utahu.

Skalné okná po silnej búrke

Štvrtý deň sme mali opäť celkom ambiciózny plán - návšteva Bryce kaňonu a cesta zakončená nikde inde než v slávnom Las Vegas, Nevada. Keďže sme chceli doraziť do Vegas v rozumnom čase, trochu sme sa ponáhľali. Jeden policajt v Utahu pre to nemal pochopenie a tak som dostal v USA svoju prvú pokutu za rýchlosť ($120 len tak pre zaujímavosť). Bryce kaňon je prenádherný.Nie je ani zďaleka taký veľký ako Grand Canyon, ale výzorom je neporovnateľne krajší, s tisícmi malých skalných vežičiek, jaskýň a vrstiev červenej skaly. No nemohli sme stráviť veľa času lebo nás čakala noc v Las Vegas, kam to bolo ešte cca 500km cez púšť.

Nádherný Bryce Canyon

O Las Vegas asi netreba veľa písať. Mesto hazadru, gýču, peňazí ale aj stratených nádejí. Boli sme ubytovaní v hoteli Stratosphere, ku ktorému patrí aj známa vyhliadková veža z ktorej je celé Vegas ako na dlani. A veruže v noci, keď celé mesto žiari neónmi je to krásny pohľad. Pre odvážlivcov je tu kolotoč rovno na špici veže a pre ešte väčších odvážlivcov možnost skočiť z veže dole. No my sme sa radšej vybrali do ulíc, teda do ulice, lebo Las Vegas je len jedna ulica - The Strip. Moc do podrobností čo sme robili ďalej zachádzať nechcem, trochu sme popili, pobavili sa, prehrali nejaké peniaze atď. :)

Pohľad na vysvietené Las Vegas zo Stratosféry

Veľa sme ale žúrovať nemohli, lebo piaty a posledný deň nás čakalo skoro 900 km z Las Vegas do San Jose. Cesta bola dosť monotónna cez púšť (teploty nad 40°C), krajina sa začala meniť až za pohorím Sierra Nevada a za hranicami Nevady. Celá stredná Kalifornia je jeden veľký ovocný sad s množstvom pomarančov a nektáriniek. Ale cesta bola dlhá, takže tentokrát sme šli len s krátkymi prestávkami. Ono v Kalifornii budem nejaký čas žiť, takže bude dosť času na spoznávanie potom...